Je to už taká moja, takmer každodenná, rutina. Len čo prídem zo školy, zhodím tašku a šup šup do bežeckého oblečenia. Rozcvička, hurá dole po schodoch a potom rýchlo von, na čerstvý vzduch. Rozbehnem sa do kopca popri našom paneláku. Cítim, ako sa mi zrýchľuje dych, srdce začína naplno biť a po celom dni stuhnuté svaly konečne dostávajú zabrať. Utekám ako o dušu. Na tvári cítim studený vzduch, cop mi preskakuje zo strany na stranu. Po tom čo skolím svoju tradičnú trasu som celá spotená a tvár mi horí. pokračovanie článku
Sedíme na koberci v škôlke, okolo nás niekoľko mrňúsov, všetci upierajú na nás svoje veľké oči, zvedaví, čo sa bude diať. „Ahojte deti, viete kto sme?" prihovárame sa im. „My sme pani doktorky, prišli sme sa s vami trošku pohrať. A hlavne, dopočuli sme sa, že vaše plyšové zvieratká sú choré, tak sme ich prišli vyliečiť. A ukázať vám, že pánov doktorov sa netreba báť, lebo vám nechcú ublížiť, ale pomôcť." pokračovanie článku
Skúška z histológie nebola žiadna sranda. Na začiatku vás fascinuje, aké rôznorodé je ľudské telo. Neskôr zistíte, že tých buniek je nejako priveľa a všetky sú na jedno kopyto. A keď sa o každej jednej máte naučiť plynule rozprávať, lezie vám to všetko hore krkom. Po pár minútach učenia sa zobudíte a odrazu je o dve hodiny viac a jediné čo vám v hlave ostalo, je akurát tak otlačená učebnica na líci. Moja spolubývajúca to celkom trefne nazvala „histohnus". pokračovanie článku
Zuza býva na našom sídlisku, hneď vedľa kostola, oproti potravinám. Má 17, ale keď sa kompletne namaľuje, ako to už ona zvykne, tipovali by ste jej aj vyše 20. Vlasy ako uhoľ, hoci ešte nedávno bola obyčajná tuctová hnedovláska. Teraz má od tuctovej ďaleko. Na krku reťaz, v nose piercing a že by sa na vás usmiala, to v žiadnom prípade. pokračovanie článku
Celú noc som sa prehadzovala z boku na bok a hoci som sa snažila, súvislý prúd splašených myšlienok som zo svojej hlavy nevedela dostať von. Ráno som vstala ešte pri mesiačiku a celá som sa chvela. Vedela som, že musím aspoň niečo zjesť, no broskyňový jogurt akosi nie a nie zmiznúť z kelímka. Roztrasenými rukami som si zapla slušné čierne šaty. Hlboký nádych a idem na to. Ten veľký deň, akýsi veľký výkričník, míľnik, strašiak, ktorý bol stále taký vzdialený, bol zrazu tu. Skúška z anatómie. pokračovanie článku
Je 6 ráno. Vonku tma, len pár svetiel z okien. Stojíme vo fakultnej nemocnici, prešľapujeme z nohy na nohu a trochu vyplašene pozeráme na našu „šéfku", mladú sestričku. „Šup, šup, rýchlo sa prezlečte, zoberte si nejaký zápisník, hodinky a ideme na to. Máme veľa práce tak sa poponáhľajte! Máme tu pár odberov, pichneme niekoľko injekcíí, pomôžeme pacientom s hygienou a raňajkami, odmeriate tlak a pulz a ak nám zvýši čas, tak si na sebe navzájom vyskúšate odber krvi. Ak niekomu náhodou príde zle, radšej zo seba nerobte hrdinu a choďte niekam von, nie že mi tu odpadnete!" Hlboký nádych a ideme na to. pokračovanie článku
Keď som bola malé dievčatko, bola som jedným z tých zvieratkofilných detí, čo všetko čo sa hýbe a nachádza v prírode dovlečú domov a chcú sa o to starať. Neuveriteľné, koľko „domácich miláčikov" som za tie roky doma mala... pokračovanie článku
Grossglockner Hochalpenstrasse je jednou z najnavštevovanejších atrakcií Rakúska. Každý rok sa po tejto ceste prevezie okolo 900,000 návštevníkov, ktorí túžia zažiť dych ľadovca, pohľad na najvyšší vrch Rakúska, ale hlavne zakúsiť neuveriteľný zážitok z jazdy priamo v srdci Álp. Je to raj pre motorkárov a cyklistov. Počas hlavnej sezóny je tu toľko ľudí, že autá niekedy idú v súvislej kolóne. My sme mali to šťastie, že sme sem prišli už v septembri, po skončení sezóny a cestu sme si vychutnávali takmer úplne sami. pokračovanie článku
Hoci hlavným cieľom našej dovolenky sú rakúske Alpy, nemohli sme odolať príležitosti nakuknúť aj do neďalekých slávnych talianskych Dolomitov. Sme predsa od nich len čosi vyše 100km! Takto na dosah ich asi už v najbližšom čase mať nebudeme... Tak hor sa do Talianska! pokračovanie článku
Lienzské Dolomity sa volajú Lienzské preto, lebo sa nachádzajú v blízkosti hlavného mesta tejto oblasti - Lienzu. Druhá časť názvu má zase čo do činenia so známym pohorím v Taliansku - Dolomitmi, na ktoré sa tieto kopce nápadne podobajú. Bizarné tvary, kolmé skalnaté steny, ostré zuby... Dnešná túra nás zaviedla práve sem. pokračovanie článku
Za posledné dva dni sme prichádzali do kontaktu s tou divokou, opustenou a nespútanou tvárou Álp. Chodili sme po ľudoprázdnych chodníčkoch, užívali si horské ticho. Dnes sme zažili niečo úplne iné. Zavítali sme na miesto, ktoré patrí medzi highlighty tejto oblasti a nájdete ich v programe mnohých alpských zájazdov. Krimmlské vodopády. pokračovanie článku
Po včerajšej dlhočiznej túre sme všetci vedeli, že dnes si musíme trochu oddýchnuť. Odviezli sme sa preto autom do vedľajšej doliny Defferegental a vybrali sa na vrch Grosses Degenhorn. Knižka s tipmi na výlety nám sľubovala „etliche Szenenwechsel und ϋberaschungsmomente", alebo v preklade: rôznorodé výhľady a prekvapivé momenty. A kto nemá rád prekvapenia? pokračovanie článku
Neveriacky krútim hlavou. Ešte stále trochu rozospatá počúvam verdikt môjho brata. Má byť pekne, treba to využiť. Pôjdeme na 12 hodinovú túru, prevýšenie približne 1500m. Rozsudok je konečný a žiadne odvolania nie sú povolené. No dobre teda. Naša prvá alpská túra zrejme bude poriadny zaberák. pokračovanie článku
Náš príchod do Álp bol tak trochu rozpačitý. Silný dážď, krúpy a taký vietor... čo ak sa naše auto prekotí? Hromy , blesky, tresky. Ach jaj, veď ja mám husiu kožu! Všade hmla a kopce nikde. pokračovanie článku
Všetko sa to začalo skoro ráno vo vlaku. Mladý muž cestoval do práce. Oproti nemu sedel starší pán pohrúžený do lúštenia krížovky. Vlak sa prudko pohol. Starý pán zanadával a jeho ceruzka sa rozkotúľala po kupé. Muž ju ochotne zodvihol a s úsmevom mu ju podal. Chvíľku sa rozprávali. Vlak zastal a mladý muž vystúpil. pokračovanie článku
Na dlhú chorobu nie je vhodná doba asi nikdy. Veru, ani cez prázdniny nie. Taká pekná hnisavá angína, zimnice a zážitkový pobyt u lekára môže dovolenke pri mori alebo na horách konkurovať asi len veľmi ťažko. Avšak, pre budúcu pani doktorku celkom slušná prax, nemyslíte?:) A dôvod na zamyslenie, kam to vlastne smerujem a aká by som vo svojej práci (ne)chcela byť. pokračovanie článku
Tento príbeh je o mojej 5ročnej sesterničke Lenke a jednej veľkej škôlkarskej lovestory.......................................................................................................... pokračovanie článku
O tom, že dážď môže byť aj pekný a že aj škaredé počasie má čosi do seba................................................ pokračovanie článku
Dve medičky si spolu vyšli sadnúť do baru a tak trochu osláviť, že aspoň v lete budú mať od štúdia na chvíľku pokoj. Ja a moja najlepšia kamarátka. Veď to poznáte, taká babská jazda. Bolo ešte len chvíľku poobede a v podniku sme boli takmer samé. Bola to otázka sekundy. Tá vysoká blondína v jednej chvíli kráčala okolo nás a v druhej chvíli bezvládne ležala pri bare. Tak sme hneď vyštartovali, odhodlané niečo spraviť. pokračovanie článku
Áno, som vďačná za Internet, Facebook, Google, MP3ky... Za technológie vo všeobecnosti. Asi by som už bez toho všetkého nedokázala prežiť. No na druhej strane, neviete si predstaviť, aká som rada, že aspoň detstvo mi tieto vymoženosti ešte „neotravovali". Pri pohľade na mnohé dnešné deti... pokračovanie článku
...alebo malý islandský dodatok z ríše zvierat :) pokračovanie článku
Dnešný deň bol celkom iný ako všetky doterajšie na Islande. Visela nad ním totiž nálepka - posledný. Zajtra už len oddych v Reykjavíku a letíme domov. Tento neodvrátiteľný fakt sme mali kdesi v podvedomí celý deň. Únava z toho všetkého, čo sme tu už zažili sa miešala s túžbou vychutnať si naplno všetko, čo tu ešte zažiť stíhame. pokračovanie článku
Dnešný deň bol naozaj ako vymyslený. Videli sme krásne veci, spoznali zaujímavých ľudí... Akoby to niekto naaranžoval tak, aby nám spravil radosť. pokračovanie článku
Viete kde je najväčší európsky ľadovec? Áno, keďže píšem o Islande, tak samozrejme tu. Volá sa Vatnajokul a zaberá plochu až 8000 km2. Jeho splazy sa zahryzujú do okolitej krajiny a vám sa zas zima zahrýza za nechty. To je on. pokračovanie článku
Zima, dážď a taká hmla, že si ledva dovidíte na konček nosa. Typické islandské počasie. Najradšej by som celý deň zostala vylihovať v posteli. Ale čo by sme to boli za cestovateľov, keby sme počasiu dovolili prekaziť nám plány. Hor sa na východné fjordy! pokračovanie článku
Dnešný deň bol opäť plný nezvyčajných zážitkov. Vyskúšali sme si brodenie rieky a pochopili, že niekedy je ľudská pohostinnosť silnejším zážitkom ako všakovaké ohromujúce prírodné krásy. pokračovanie článku
Island je taká zvláštna, od Európy odlišná krajina, že vás každý deň prekvapí niečím, čo ste ešte nikdy v živote nevideli. pokračovanie článku
To, že Island je aktívna zem som vedela. Počula som o sopkách, gejzíroch, ľadovcoch... Ale keď som dnes videla, to čo som videla, aj tak som zostala celkom užasnutá. pokračovanie článku
To aký je Island v skutočnosti, plný kontrastov, drsnej krásy a výstrelkov prírody sme mohli zistiť už dnes, hneď ako sme opustili bezpečie Rejkyjavíku. Stačil jeden deň v „divočine" a ostrov si nás všetkých omotal okolo prsta. pokračovanie článku
Ráno sprcha v sírovej vode. Tričko, mikina, bunda a preistotu aj čiapka. Dokonca aj slnko svieti! Hurá, môže sa vyraziť. Do ulíc Reykjavíku. pokračovanie článku
Tento rok som plánovala, že na dovolenku s našimi už nepôjdem. Radšej s partiou niekam na pláž. No potom som sa stala svedkom diskusie o mieste, kam sa tento rok rodina Paulenovcov vyberie a neustále opakujúce sa slovo Island napokon rozhodlo inak. Zvedavosť zvíťazila. Zbalila som si oblečenie, pripomínajúce skôr odev na zimnú než na letnú dovolenku, zmierila sa s predstavou dvoch týždňov v izolácii v kruhu rodiny, uväznená uprostred ničoho a vyrazila na miesto, netradičné, zvláštne, krásne? Alebo aké vlastne? pokračovanie článku
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko. To dievčatko, len čo sa naučilo ako z čiar vznikajú písmená, z písmen slová, zo slov viet a z viet príbehy, začalo čítať. Čítalo rado a čítalo veľa. A keď trochu podrástlo, keď ho už omrzelo len nečinne pozorovať osudy neskutočných hrdinov, začalo si príbehy vymýšľať samo. pokračovanie článku
Medička, druháčka. Snažím sa rozdávať dobrú náladu a úsmev. Milovníčka prírody. Optimistka a možno tak trochu naivná idealistka:)
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
