Starý pán pokračoval v ceste. Ani nevedel prečo, no jeho nevrlá nálada po rozhovore s mladíkom postupne mizla. Keď vystupoval, začal si popiskovať svoju obľúbenú melódiu. Zamieril rovno do obchodu, ako mu nakázala žena. Kúpil všetko, čo bolo treba a pri odchode nezabudol predavačku obdariť šviháckym úsmevom a pochváliť ju, ako dnes dobre vyzerá.
Pani predavačke, ako každej žene komplimenty, hoci aj od dedka, polichotili. Pousmiala sa a úsmev jej z tváre nemizol ani keď obsluhovala ďalšieho zákazníka.
Tým zákazníkom bol študent, maturant. V obchode si každé ráno kupoval desiatu. Ktovie, prečo má tá pani takú dobrú náladu, blyslo mu hlavou. Celú cestu do školy sa bavil tým, že vymýšľal, čo predavačku tak potešilo. A popri tom sa škeril na všetky strany.
A tak sa dobrá nálada šírila ďalej a ďalej. Pobavený maturant rozosmial mladú mamičku s kočíkom, tá zas bezdomovca, ktorému dávala peniaze. Ten obmäkčil srdce istej staršej pani. Usmiala sa na dve tínedžerky, oni zas na čašníka v kaviarni. Ten zlepšil náladu takmer všetkým, čo do kaviarne zavítali. A tí nákazu neúnavne šírili ďalej. Celý deň.
Večer sa mladý muž vracal domov z práce. Opäť išiel tým istým vlakom ako ráno, len opačným smerom. Bol unavený. Zdalo sa mu, že robota sa naňho valí zo všetkých strán. Pozeral sa len tak do blba, myšlienkami stále v práci. Ustarostene povzdychol.
„Ujo, prečo si smutný?" ozval sa v tom detský hlások. "Keby si sa usmial, bol by si oveľa krajší!"
Mladý muž prekvapene zdvihol zrak. Pred ním stálo malé dievčatko. Prvé mu napadlo, že ju odbije, za to, že prerušila prúd jeho myšlienok. No keď zbadal ten štrbavý a úprimný detský úsmev, nemohol si pomôcť. Kútiky jeho úst sa roztiahli a na prácu, teda aspoň vtedy vo vlaku, už viac nemyslel.
A tak jeho úsmev cez deň obletel celý svet a nakoniec sa k nemu večer vrátil.
A čo vy? Koľko ľudí ste dnes nakazili úsmevom?