Medvídkova nemocnica

Autor: Martina Paulenová | 25.4.2012 o 18:23 | Karma článku: 11,52 | Prečítané:  1072x

Sedíme na koberci v škôlke, okolo nás niekoľko mrňúsov, všetci upierajú na nás svoje veľké oči, zvedaví, čo sa bude diať. „Ahojte deti, viete kto sme?" prihovárame sa im. „My sme pani doktorky, prišli sme sa s vami trošku pohrať. A hlavne, dopočuli sme sa, že vaše plyšové zvieratká sú choré, tak sme ich prišli vyliečiť. A ukázať vám, že pánov doktorov sa netreba báť, lebo vám nechcú ublížiť, ale pomôcť."

Do materskej škôlky sme zavítali dve medičky, vrámci projektu Medvídkova nemocnica, ktorý ma za cieľ zbaviť malé deti strachu z doktorov a ukázať im, čo sa vlastne za stenami tej obávanej nemocnice deje. Oblečené sme v plnej paráde, kolegyňa pekne v bielom plášti a ja v zelenej chirurgickej rovnošate. Deti sa najprv trošku okúňajú. Niektorí si dokonca aj poplakali, pretože sa báli, že bude nasledovať niečo nepríjemné na štýl injekcie alebo hnusného sirupu proti kašľu.

My im to však hneď objasníme. Všetko, čo sa tu dnes bude diať, budeme predvádzať na pacientovi, ktorý do škôlky docestoval spolu s nami a teraz už poslušne leží v strede koberca - veľkom hnedom plyšovom medveďovi.

„Boli ste už niekedy u pani doktorky?" Deti sú najprv ticho, ale po prvom odvážlivcovi sa začnú prekrikovať a rozprávať nám, čo všetko im už u doktora robili a aké všelijaké choroby už mali. Spolu s kolegyňou im s pomocou hračkárskej doktorskej súpravy ukážeme, ako sa počúva srdiečko, pozerá do uška, odoberá krv, meria teplota či tlak... A hneď im dovolíme, nech si to všetko vyskúšajú na svojich chorých plyšáčikoch, ktorých si doniesli z domu. Onedlho všetok ostych zmizne a my sme už s deťmi dobré kamarátky.

Po úvodnom vyšetrení zvieratká pošleme na röntgen. „Macka posadíme do tejto krabice, zavrieme oči a počítame do 5. Vyletí také špeciálne svetielko a my uvidíme, čo má pod šatami, a či nemá zlomenú nejakú kostičku. Je to ako keď vás ocko fotí," vysvetľujeme a ukazujeme deťom röntgenové snímky. Sú nadšené. Onedlho je zröntgenovaný psík, všetci medvedi, dinosaurus aj šmolko.

„A teraz šup šup na chirurgiu." Na časť triedy plachtami zmenenú na operačný sál sa väčšina detí pozerá s rešpektom. Predsa len, v plnej chirurgickej zbroji vyzerám tak trochu strašidelne. Keď však deťom dovolím, aby si nasadili chirurgickú čapicu aj rúšku a obliekli zelený plášť, hneď je dobrovoľníkov dosť. Vysvetľujem im, čo je to anestézia, prečo medvedíka počas operácie nebolí, keď doňho režeme a dovolím im, nech svojmu pacientovi zalepia nožičku leukoplastom.  Na záver sú nádejní mladí chirurgovia obdarení omaľovánkou.

„Tak deti, páčilo sa vám?"

„Áááno!"

„A budete sa nás báť, keď budete chorí a budete musieť ísť za pánom doktorom?"

„Vás nie, pani doktorky! Ešte niekedy príďte k nám do škôlky."

 

A to je príbeh o tom, ako som operovala plyšové zvieratká.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát sa háda s RegioJetom, kto má uvoľniť trasu do Košíc

Súkromný dopravca na linke medzi Bratislavou a Košicami končí koncom januára. Svoje rozhodnutie oznámil začiatkom roka.

TECH

Ukázali, ako vysoko by ste vyskočili na Marse či na Plute

Polmetrový výskok by ste na niektorých telesách premenili na prelet atmosférou.

KOMENTÁRE

Zrušíme kraje, keď sú aj tak nanič?

Nezáujem voličov pomohol zmobilizovať hlasy pre Kotlebu.


Už ste čítali?