Do materskej škôlky sme zavítali dve medičky, vrámci projektu Medvídkova nemocnica, ktorý ma za cieľ zbaviť malé deti strachu z doktorov a ukázať im, čo sa vlastne za stenami tej obávanej nemocnice deje. Oblečené sme v plnej paráde, kolegyňa pekne v bielom plášti a ja v zelenej chirurgickej rovnošate. Deti sa najprv trošku okúňajú. Niektorí si dokonca aj poplakali, pretože sa báli, že bude nasledovať niečo nepríjemné na štýl injekcie alebo hnusného sirupu proti kašľu.
My im to však hneď objasníme. Všetko, čo sa tu dnes bude diať, budeme predvádzať na pacientovi, ktorý do škôlky docestoval spolu s nami a teraz už poslušne leží v strede koberca - veľkom hnedom plyšovom medveďovi.
„Boli ste už niekedy u pani doktorky?" Deti sú najprv ticho, ale po prvom odvážlivcovi sa začnú prekrikovať a rozprávať nám, čo všetko im už u doktora robili a aké všelijaké choroby už mali. Spolu s kolegyňou im s pomocou hračkárskej doktorskej súpravy ukážeme, ako sa počúva srdiečko, pozerá do uška, odoberá krv, meria teplota či tlak... A hneď im dovolíme, nech si to všetko vyskúšajú na svojich chorých plyšáčikoch, ktorých si doniesli z domu. Onedlho všetok ostych zmizne a my sme už s deťmi dobré kamarátky.
Po úvodnom vyšetrení zvieratká pošleme na röntgen. „Macka posadíme do tejto krabice, zavrieme oči a počítame do 5. Vyletí také špeciálne svetielko a my uvidíme, čo má pod šatami, a či nemá zlomenú nejakú kostičku. Je to ako keď vás ocko fotí," vysvetľujeme a ukazujeme deťom röntgenové snímky. Sú nadšené. Onedlho je zröntgenovaný psík, všetci medvedi, dinosaurus aj šmolko.
„A teraz šup šup na chirurgiu." Na časť triedy plachtami zmenenú na operačný sál sa väčšina detí pozerá s rešpektom. Predsa len, v plnej chirurgickej zbroji vyzerám tak trochu strašidelne. Keď však deťom dovolím, aby si nasadili chirurgickú čapicu aj rúšku a obliekli zelený plášť, hneď je dobrovoľníkov dosť. Vysvetľujem im, čo je to anestézia, prečo medvedíka počas operácie nebolí, keď doňho režeme a dovolím im, nech svojmu pacientovi zalepia nožičku leukoplastom. Na záver sú nádejní mladí chirurgovia obdarení omaľovánkou.
„Tak deti, páčilo sa vám?"
„Áááno!"
„A budete sa nás báť, keď budete chorí a budete musieť ísť za pánom doktorom?"
„Vás nie, pani doktorky! Ešte niekedy príďte k nám do škôlky."
A to je príbeh o tom, ako som operovala plyšové zvieratká.