Dva dni vo Veľkej Fatre

Autor: Martina Paulenová | 5.8.2013 o 21:40 | Karma článku: 11,62 | Prečítané:  1728x

Niektoré veci máte rovno pod nosom, no predsa o nich neviete. Takto by som začala svoj príbeh o Veľkej Fatre. Nie je od nás ani tak ďaleko a predsa som z nej donedávna videla len akúsi smietku. Možno je to tým, že človek má vytipovaných pár pekných miest, na ktoré sa rád vracia a často sa ani nesnaží nájsť ďalšie, nové. Pre mňa bola takýmto miestom Chata pod Borišovom a vrch Tlstá. Nič iné som si pod pojmom Veľká Fatra až do minulého týždňa nepredstavovala. Vtedy prišlo rozhodnutie, že ju konečne poriadne prebádame. Trasu sme si rozdelili na dva dni a plán bol prejsť z Harmanca do Ružomberka.

1. deň: Harmanec - Chata pod Borišovom

Harmanec je mestečko zanorené v hĺbke úzkej doliny. Slnko sa k vám len ťažko prediera, človek je tu obkľúčený strmými zrázmi, bez možnosti úniku. Všetko sa to tu točí okolo papierní, okrem nich len pár panelákov a krčma. Sedíme na lavičke a študujeme mapu, ktorá sa takto s nami opäť ocitla vo svojom rodisku, blízko Vojenského kartografického ústavu, ktorý tiež sídli v Harmanci.

Vyrážame od Harmaneckej jaskyne po asfaltke a potom cez les smerom k Horskému hotelu Kráľova studňa. Sme takí rozkokošení z horského vzduchu, radostne si štebotáme a pozeráme jeden na druhého, že dvakrát prehliadneme zelenú značku, ktorá kdesi odbočuje a veselo si pokračujeme ďalej. A tak sa stále musíme vracať, cesta len pomaly ubieha a mňa už aj začína chytať nervozita, či to vôbec do zotmenia celé stihneme.

Potom si však už dávame lepší pozor a pri každej značke poslušne hlásime: "Zelenáá!" Hneď postupujeme rýchlejšie. Teplo nás ubíja, slnko je silné a také horúce, že by som bola prisahala, že je k nám bližšie než zvyčajne. Po pár hodnách už v diaľke vidíme Horský hotel Kráľova studňa.

 

2.JPG

 

Stále mám pocit, že nemáme času nazvyš a tak si len rýchlo naberieme vodu v prameni pod Kráľovou studňou, zjeme obed a pokračujeme ďalej.

 

3.JPG

 

Hrebeň Veľkej Fatry je prenádherný. Kopce sú dokonalé, hladké, s jemnými líniami. Keby som bola obor, chcela by som skúsiť prejsť rukou po ich povrchu, či sú naozaj také hebké, ako si predstavujem.

 

4.JPG

 

9.JPG

 

Moju dievčenskú dušičku, ukrytú pod turistickým oblečením potešil každý kvet či motýľ, ktorých tu bolo toľko, akoby sme sa ocitli v rozkvitnutom arboréte. Nadmorská výška len okolo 1500 m.n.m. a takmer ľudoprázdno umožňuje prírode prerastať a jagať sa v plnej svojej nežnosti a kráse.

 

5.JPG

 

8.JPG

 

Prechádzka po hrebeni je naozaj pohodová. Sme tu úplne sami. Bzučia včielky, popod nohy sa nám motajú motýle, ktoré lačne sadajú na pestrofarebné hlávky kvetín lemujúcich chodník. Polihujeme, opaľujeme sa, užívame si zvuky prírody.

 

12.JPG

 

7.JPG

 

Prechádzame cez Krížnu a Frčkov na najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok, ktorý dosahuje výšku 1592 m.n.m.

 

10.JPG

 

11.JPG

 

Po pohodlnej cestičke rýchlo zvládneme prekonať Suchý vrch a Chyžky a pred nami sa už črtá Chata pod Borišovom.

Blíži sa večer. Pastier usmerňuje svoje stádo do drevenej ohrady a jeho pes spoľahlivo zaháňa každú neposlušnú kravu naspäť k ostatným.

 

13.JPG

 

14.JPG

 

Po tom, čo sa ubytujeme, vybehneme ešte na Borišov vychutnať si západ slnka. Milujem západy a východy slnka v horách. Na jednej strane oblohy postupne mizne žeravá guľa, na druhej sa v tej iste chvíli objavuje chladná mesačná tvár.

 

15.JPG

 

16.JPG

 

17.JPG

 

18.JPG

 

19.JPG

 

20.JPG

 

 

2. deň: Chata pod Boršovom - Ružomberok

Ráno vyrážame so svitaním. Máme pred sebou dlhú cestu. Slniečko sa prebúdza a my pred chatou balíme spacáky. Zisťujeme, že nám zplesnivel chlieb. Čo budeme jesť?

 

21.JPG

 

Druhý deň pochodu je iný ako predošlý. Kým včera sme kráčali viacmenej stále po slnku po lúčnatých rozsiahlych hrebeňoch, dnes nás chodník párkrát zavedie aj do lesa. Aj to má však svoje čaro. Les je divoký, bez zásahov ľudskej ruky. Staré popadané stromy, obrastené lišajníkmi. Na informačných tabuľách píšu o výnimočnej faune a flóre, akú vraj nájdeme len tu.

Veľa kopcov značka obchádza. Neviem, či je to kvôli ochrane prírody alebo nedostupnosti terénu. Fakt je, že podivuhodné vrchy Čierny Kameň či Skalná Alpa obdivujeme len zdola.

 

22.JPG

 

Na druhej strane, vyštveráme sa ešte na posledné vrchy našej hrebeňovky - Minčol a Rakytov.

 

23.JPG

 

Potom už len viacmenej zostupujeme. Prechádzame okolo Horského hotelu Smrekovica a ďalej smerom na Malinô Brdo. Slniečko pripeká, opäť veľa kvetov a motýľov.

 

26.JPG

 

Lišajníkmi pohltený les vyzerá ako z postapokalyptického filmu.

 

25.JPG

 

Pomaly ma začína chytať "syndróm posledných kilometrov". Čím bližšie sme k cieľu, tým viac sa mi zdá, že už nespravím ani krok. Z Malina Brda do Ružomberka sa len akosi zgúľavame. Zostupy sú nanič.

 

27.JPG

 

Zostupy sú nanič.

A nič nie je krajšie ako dobré vychladené pivko a chrumkavá pizza, keď už ste konečne dole :).

Tak teda nazdravie a na naše krásne Slovensko!

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?