Pestrofarebný výlet z Kraľovian do Párnice

Autor: Martina Paulenová | 16.10.2013 o 19:27 | Karma článku: 14,65 | Prečítané:  1402x

Celý týždeň žijem v hluku a ruchu mesta. Ráno budík a potom motory áut, sirény, telefóny, reklamné zvučky, zatvárajúce sa dvere v autobuse, rádio, mixéry, mikrovlnky, upozornenia na sociálnych sietiach, kriky a plače v nemocnici. Cez víkend potrebujem poriadny detox, najľahšie dosiahnuteľný niekde v kopcoch. Asi som trochu závislá, súdim podľa toho, ako sa teším. Dokonca aj to vstávanie o šiestej cez víkend kvôli túre mi vadí akosi menej ako vstávanie o šiestej cez týždeň kvôli škole. Čaká nás zatiaľ neprebádaná trasa: Kraľovany - Žobrák - Stoh - Medziholie - Osnica - Párnica.

Jeseň je moje obľúbené ročné obdobie. Jej fotogenickosť je neskutočná. Všetko to začne hneď za rána. Tráva je už o obdobie popredu, leskne sa v dotykoch mrazu. Doliny sú zatiaľ v úzadí. Zahalené v hmle čakajú, kým príde ich chvíľa. Hlavnú rolu hrá samozrejme slnko. Mäkké, príjemné, nepáli, nezaslepuje, z nízkych uhlov sa neisto prechádza po lúkach a poliach. Nie je také suverénne ako v lete, ani zďaleka. Kým rozohreje krajinu a rozpustí inovať, chvíľku to potrvá.

 

1.JPG

 

2.JPG

 

Slnko dodáva veľkoleposť všetkému na čo dopadne. Každý predmet či tvor si aspoň v podobe svojho tieňu zažije, aké je to byť veľký.

 

3.JPG

 

Pre stromy je slabnúca energia prichádzajúca zhora signálom, že sa blíži zima. Do listov sa dostáva stále menej živín a produkuje sa menej zeleného chlorofylu. Šancu dostávajú iné farbivá - karotenoidy a antokyaníny a s nimi celá plejáda neskutočných odtieňov, z ktorých neviem spustiť zrak.

 

4.JPG

 

6.JPG

 

17.JPG

 

Jeseň je výnimočná aj viditeľnosťou. Cestou na Žobrák máme Roháče ako na dlani.

 

5.JPG

 

Na druhej strane spoznávame našu starú známu Malú Fatru z celkom nového pohľadu. Sme zvyknutí prechádzať do nej od Terchovej, no takto z rozhrania Liptova a Oravy sme sa k nej ešte neblížili.

 

5a.JPG

 

Po Žobrákovi nás čaká Stoh. Vyzerá taký veľký, až sa mi tam šľapať nechce.

 

6a.JPG

 

8.JPG

 

Ako fotografka mám výhodu, že keď som už príliš zadýchaná, môžem zastať, vyťahovať foťák a vydýchavať sa pri zoomovaní bez toho, aby niekto zazeral.

Áno, aj pri tomto výstupe som to využila, veľmi rada :)

 

7.JPG

 

7a.JPG

 

Som spotená, no asi skôr kvôli vynaloženej námahe než okolitej teplote. Vzduch je už veľmi chladný. Cítiť, že toto už nie je žiadne leto. A keď sa k tomu pridá studený vietor, človeku je aj v troch vrstvách oblečenia kosa.

 

8d.JPG

 

V takýchto sitáciach je najlepšie ľahnuť si na zem a len odtiaľ zo zákrytu sledovať, čo vám príroda prichystala.

 

8a.JPG

 

8b.JPG

 

Cestou zo Stohu sa nám už ukazuje ďalší starý známy - Rozsutec. Krásny to vrch, na jeseň ešte obalený všetkou to pestrofarebnosťou, pôsobí možno až gýčovo. Cestou na Osnicu mi nedá, stále sa naň neobzerať.

 

10.JPG

 

Osnica je lúčnatá, kontrastná k modrej oblohe, zvíjajúca sa vo vetre.

 

11.JPG

 

12.JPG

 

Tento vrch ponúka umožňuje v jednom pohľade zamerať súčasne Veľký Rozutec aj Stoh. Škoda, že môj objektív to nedokázal.

 

12a.JPG

 

Cestou dole nás zastavila mladá rodinka a pýtala sa našich, či Andrej a ja sme ich deti. Keď mama prikývla, tí druhí boli úprimne nadšení, že stále spolu chodíme do hôr, aj keď sme už takí "odrastení". A ja som si uvedomila, že je to naozaj veľmi pekné a že chcem, aby to tak ešte dlho zostalo.

 

12b.JPG

 

Spoza stromov presvitá ešte posledný pohľad na Osnicu a Rozsutec. Chcem ho odfotiť, predieram sa pomedzi konáre, vyskakujem do výšky aj na pne, ale miesto, kde by boli oba celé, také už nenájdem.

 

12c.JPG

 

Slnko už pomaly opäť začína čarovať. Dlhé tiene a pastelové farby sú tu znova. Myslím, že práve takto kedysi slovenskí maliari čerpali inšpiráciu!

 

13.JPG

 

15b.JPG

 

Ovce sa pomaly presúvajú do košiara a čudujú sa, kto sú tí dvojnožci, čo okolo nich prechádzajú.

 

15.JPG

 

Väčšina kvetín má už dávno za sebou svoju jarnú slávu, keď ich farby boli najkrajšie a najvýraznejšie široko ďaleko. Stromy ich už dávno zahanbili.

 

15a.JPG

 

Sú však aj výnimky. V tráve učupené, odolávajúce mrazom.

 

16.JPG

 

Ktovie ako dlho ešte potrvá, kým aj oni zošednú, kým sa stromy obnažia a to, čo je dnes také farebné, zmizne pod snehom...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?