Pankreas - múdry hospodár s cukrom

Autor: Martina Paulenová | 4.3.2016 o 18:24 | Karma článku: 7,11 | Prečítané:  1488x

Tento článok bude o podžalúdkovej žľaže. Dozviete sa o jej schopnosti tvoriť inzulín a glukagón a o tom, ako dozerá nad každou dodávkou cukru, ktorá dorazí do nášho organizmu.

Sacharidy (cukry) sú jedným zo základných zdrojov energie pre naše telo. Tvorí sa z nich vzácne ATP, univerzálne energetické platidlo, ktoré umožňuje bunkám nášho tela plniť svoju prácu a udržovať nás naživu (o čom sa viac dočítate v článku: http://paulenova.blog.sme.sk/c/403767/palivo-pohanajuce-nase-bunky.html).

Sacharidy sa do tela dostávajú buď vo forme jednoduchých cukrov (napr. glukóza z ovocia alebo medu), oligosacharidov (napr. laktóza z mlieka, ktorá sa skladá z dvoch jednoduchých cukrov: glukózy a galaktózy) alebo polysacharidov (napr. škrob zo zemiakov, ktorý je zložený z niekoľko tisíc molekúl jednoduchých cukrov). V tráviacom trakte sa zložitejšie sacharidy rozložia na jednoduché sacharidy, ktoré sa v čreve vstrebú do krvi a putujú ňou po celom organizme. Základným sacharidom je glukóza a práve o nej budem hovoriť.

Ľudské telo je ako váhy. Keď sú misky presne vyvážené, všetko funguje tak, ako má. Ale stačí málo (výkyv teploty hoci len o jeden stupeň, zníženie alebo zvýšenie hladiny určitej látky v krvi alebo takmer nebadateľná zmena pH) a rovnováha sa stratí. Procesy, ktoré zvyčajne prebiehajú ako hodinky, začínajú haprovať a človek sa dostáva do stavu diskomfortu alebo dokonca ohrozenia života.

Tak je to aj s glukózou. Bez nej by sme boli stratení. Náš mozog (ktorý je zo všetkých orgánov na nedostatok glukózy najháklivejší) ani ostatné tkanivá by nemali dostatok energie a pomaly by vypovedali svoju činnosť, tak ako keď nášmu autu dôjde benzín. Na druhej strane, ani vysoká hladina cukru v krvi nie je bezpečná. Bezprostredne nás ohrozuje rozvratom vnútorného prostredia, prekyslením organizmu až upadnutím do kómy. Dlhodobo zvýšená hladina glukózy v krvi potichu poškodzuje cievy a nervy v našom tele, môže viesť k slepote, zlyhaniu obličiek, amputácii dolnej končatiny, predčasným infarktom či mŕtviciam.

Našťastie, zdravý človek sa nemusí báť, že by po zjedení kúsku čokolády upadol do kómy s rozvráteným vnútorným prostredím. Ako to? Je to vďaka orgánu uloženému v brušnej dutine - pankreasu  (podžalúdková žľaza). Pankreas sa zvykne schematicky deliť na dve časti. Vonkajšia časť produkuje enzýmy, ktoré štiepia živiny v čreve na menšie, ľahšie vstrebateľné časti. Tou sa však teraz nebudeme zaoberať. Cukor je hlavnou náplňou práce vnútornej časti pankreasu. Táto časť okrem iných pôsobkov tvorí dva hormóny, ktoré sú kľúčové v osude glukózy v organizme: inzulín a glukagón.

Inzulín je tvorený tzv. β-bunkami pankreasu a hlavný čas jeho vládnutia v organizme je tesne po jedle. β-bunka pankreasu funguje ako glukózový senzor. V svojej cytoplazme má pripravené zásoby inzulínu a netrpezlivo čaká. Keď sa k jej bránam dostane molekula glukózy, okamžite koná. Cez svoju membránu bombarduje krv inzulínom. Inzulín sa dostáva k bunkám ostatných orgánov a spúšťa okamžitú akciu na zníženie hladiny cukru v krvi, jeho presun do buniek a využitie na tvorbu energie v tkanivách. Hlavné orgány, ktoré inzulín ovplyvňuje, sú svaly, pečeň a tukové bunky.

Inzulín:

  • tlmí tvorbu glukózy v pečeni (pečeň totiž dokáže vytvoriť glukózu v stave medzi jedlami, keď je v krvi cukru málo) 
  • tlmí rozklad glykogénu (to je zásobná forma glukózy, ktorá sa v období hladu štiepi na molekuly glukózy – čo je však v období po jedle nežiadúce, v krvi je predsa glukózy dosť) 
  • zvyšuje rozklad glukózy v bunkách (a tvorbu energie)
  • zvyšuje tvorbu nového glykogénu (zásoby na obdobie hladu).
  • v tukových bunkách  zvyšuje tvorbu tukov (ďalšia zásoba energie) 
  • v svaloch zvyšuje tvorbu svalových buniek.

Situácia sa zvrtne v obdobiach medzi jedlami, najmä v noci. Vtedy sa do plného nasadenia dostávajú iné bunky v podžalúdkovej žľazy ako tie, ktoré produkujú inzulín. Ide o tzv. α-bunky. Tie produkujú hormón glukagón, ktorý nám umožní nezomrieť od hladu počas noci. V pečeni spúšťa novotvorbu glukózy a štiepenie glykogénu, čím zvyšuje hladinu cukru v krvi. Takisto prinúti tukové bunky k odbúravaniu tukových zásob a vzniku ďalšej energie.

Inzulín a glukagón sú dôležití protihráči, ktorí však majú rovnaký cieľ: udržať hladinu glukózy v rámci bezpečného rozmedzia a nás uchrániť pred nebezpečenstvom hyper- (príliš veľa glukózy v krvi) alebo hypoglykémie (málo glukózy v krvi). Ak je ich účinok nadmerný alebo nedostatočný, túto zdanlivo ľahkú úlohu náš organizmus prestane zvládať.

Nadmerná tvorba inzulínu alebo glukagónu je vzácna. Môže byť zapríčinená nádorom vnútornej časti pankreasu, keď premnožené nádorové bunky vytvárajú inzulín alebo glukagón.

Oveľa častejší je však prípad, keď je účinok inzulínu nedostatočný. Niekedy je nefunkčná jeho tvorba v podžalúdkovej žľaze, inokedy naň bunky nášho tela prestávajú reagovať a neposlúchajú jeho prísny rozkaz: Okamžite znížiť hladinu glukózy v krvi!

Vtedy sa jedná o chorobu cukrovka (diabetes mellitus), o ktorej vám viac poviem v ďalšom článku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?