Z doliny Bránica na vrch Pekelník

Autor: Martina Paulenová | 18.7.2016 o 19:52 | Karma článku: 7,38 | Prečítané:  1759x

Počas sedavého pracovného týždňa sa v nás nahromadili také zásoby energie, že bolo takmer nevyhnutnosťou ísť ich niekde vypustiť. Hoci teploty toho dňa lákali skôr k polihovaniu pri vode, vybrali sme sa do Malej Fatry.

Nápadom začať náš výstup netradične, v doline Bránica, sme sa vyhli víkendovému návalu turistov a okrem toho som spoznala ďalšiu, pre mňa doteraz neznámu,  krásnu výstupovú cestičku na hrebeň.  Dolina Bránice je miesto, kde sa horský potok vinie pomedzi stromy, kde cítiť vôňu lopúchov a pohodovú víkendovú atmosféru. Možno preto cestou  míňame viacero chát, pri niektorých  sa už takto za rána rúbe drevo a znášajú suroviny azda na guláš či grilovačku.

Aj my sme vďační, že aspoň na začiatku sme pod ochrannými konármi košatých stromov, v chladivej mikroklíme studeného potoka.  Už niekoľkokrát sme spoznali, čo dokáže teplo, odvtedy sme ostražití. Len čo vyjdeme na odokryté lúčnaté stráne, natieram sa opaľovacím krémom a na hlavu si dám svoj slamený klobúk. Čo je ma po tom, že vyzerám ako farmárka, hlavne že nebudem mať úpal.

 

Keďže dolina Bránica je v nižšej nadmorskej výške ako napríklad dolná stanica lanovky vo Vrátnej,  výstup na hrebeň nás stojí o čosi výškových metrov viac než obvykle. Vychádzame do Sedla na koni a už naplno pociťujeme, že dnes bude naozaj pekelný deň. Pot z nás tečie prúdom a zásoby vody sa podozrivo rýchlo míňajú.

Okrem toho, pred nami je strmý výstup na hlavný hrebeň do Sedla Bublen. Jedinou záchranou sú mi výhľady, ktoré sa začínajú odkrývať. Pri každom novom kopci, ktorý sa objaví spoza vŕška, môžem  so zámienkou fotografických ambícií aspoň na chvíľku zastať a lapiť dych.

 

 

 

Spomínam na časy, keď sme do výšok chodievali v nohaviciach minimálne do polovice lýtok. Neviem, či je to posilnením mojej otužilosti, alebo sú letá naozaj stále teplejšie. Dnes mám najkratšie kraťasy, aké som doma našla a ani výške približne 1500 m.n.m pocit horúčavy neustupuje.

 

Na hlavnom hrebeni stretávame niekoľkých bežcov. Dnes sa tu totiž koná horský bežecký závod.  Pri pohľade na pretekárov cítim obrovský obdiv. Neuveriteľné, čo všetko títo ľudia zvládnu – vzdialenosť 100 km, 8000 m prevýšenia. Treba dúfať, že ich poobede nezastihnú búrky.

 

Po výstupe na vrch Pekelník chvíľu polihujeme, dívame sa do diaľky a váhame. Pred nami sa týči Veľký Kriváň, v pozadí Rozsutec. Lákajú nás: poďte ešte ďalej.

 

Nás však doma čakajú bežné víkendové povinnosti. Povysávať, utrieť prach, ožehliť. Hoci neradi, pomaly sa púšťame smerom dole.

Zo Sedla Bublen, ktoré leží medzi Pekelníkom a Malým Kriváňom, sa do Sedla na koni vraciame traverzovým chodníkom. Po ceste natrafíme na horský prameň a dopĺňame zásoby vody. Je také teplo a sparno, že si miestami pripadám ako v pralese.

Domov sa vraciame trošku pripečení, ale spokojní.  Nepríjemná energia, ktorej sme sa tak veľmi potrebovali zbaviť, je fuč. Vo forme kvapiek potu zostala niekde na chodníkoch nad dolinou Bránice.

Nevrátili sme sa však naprázdno. Hory nás nabili silou, z ktorej budeme čerpať celý nasledujúci týždeň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?