Martina Paulenová
Chata
Niekoľkokrát do roka zvykneme pár dní stráviť na rodinnej chate. Je to starý kamenný dom, kedysi využívaný lesnými robotníkmi, učupený pri rozbitej asfaltke vinúcej sa dlhou dolinou končiacou pod hrebeňmi Nízkych Tatier.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Niekoľkokrát do roka zvykneme pár dní stráviť na rodinnej chate. Je to starý kamenný dom, kedysi využívaný lesnými robotníkmi, učupený pri rozbitej asfaltke vinúcej sa dlhou dolinou končiacou pod hrebeňmi Nízkych Tatier.
Od Viedne je vzdialený len 70km. Pre prírodumilujúcich obyvateľov hlavného mesta Rakúska najdosiahnutelnejšia možnosť nadýchnuť sa alpského čerstvého vzduchu, zodrať aspoň kúsok podrážky na turistických topánkach, pokochať sa výhľadmi do diaľky. My sme sa tieto prázdniny na dva týždne ocitli v bezvýznamnej dedinke kúsok od Viedne a tak nám nedalo, neísť sa sem pozrieť.
Tento článok je o tom, aká je niekedy tenká hranica medzi vydareným výletom a nepríjemnými peripetiami, medzi životom a smrťou a medzi nevinnou zábavkou a nebezpečným hazardom. Má slúžiť hlavne ako výstraha pre všetkých návštevníkov Vysokých Tatier, konkrétne Hrebienka. Aby všetci vedeli, do čoho idú, keď nasadnú na kolobežku, ktorá im má skrátiť cestu dole do doliny a aby sa už nikomu nestalo to, čo môjmu ockovi pred troma týždňami.
Keď som bola malé dievčatko, bola som jedným z tých zvieratkofilných detí, čo všetko čo sa hýbe a nachádza v prírode dovlečú domov a chcú sa o to starať. Neuveriteľné, koľko „domácich miláčikov" som za tie roky doma mala...
Všetko sa to začalo skoro ráno vo vlaku. Mladý muž cestoval do práce. Oproti nemu sedel starší pán pohrúžený do lúštenia krížovky. Vlak sa prudko pohol. Starý pán zanadával a jeho ceruzka sa rozkotúľala po kupé. Muž ju ochotne zodvihol a s úsmevom mu ju podal. Chvíľku sa rozprávali. Vlak zastal a mladý muž vystúpil.
Bola som vtedy ešte celkom malá. Možno trojročná. Niekedy som sa v noci zobudila, lebo som sa bála . Vymyslených príšer a hadov v posteli. Vedela som, že patria do rozprávok a nočných môr, no sama v izbe som zostať nechcela.