Na začiatku si skúsme predstaviť toto: V našom tele je okolo 200 biliónov buniek, viac než 200 rôznych druhov. Každá bunka obsahuje molekulu DNA v ktorej sú v špeciálnom kóde zapísané všetky informácie o nej. Čo je to za bunku, akú má funkciu, ako dlho má žiť, či sa má deliť alebo len v pokoji plniť svoju úlohu...
Dennodenne sme vystavovaní mnohým faktorom, ktoré môžu genetickú informáciu našej bunky ovplyvňovať. Vírusy, rôzne látky v potravinách, vo vzduchu, UV žiarenie, ale aj genetické predispozície. To všetko sú vplyvy, ktorým sa dá len ťažko vyhnúť.
Všetko toto a okrem toho aj prirodzená omylnosť ľudského organizmu vedú k tomu, že počas bunkového delenia vznikajú v DNA rôzne zlomy, preskupenia génov, straty informácií, ktoré súhrnne nazývame mutáciami.
Našťastie, ľudský organizmus si vo svojej dokonalosti vyvinul hneď niekoľko mechanizmov, ktoré tieto chyby opravujú, prípadne „pokazené" bunky rýchlo odstraňujú a chránia celok pred poruchou funkcie. Niekedy však zlyhajú aj títo opravári. Mutácia sa prepíše do DNA a zdedia ju všetky dcérky poškodenej bunky.
Ani to však ešte nemusí byť hneď nejaká tragédia. Mutácia sa vôbec nemusí prejaviť. Keď sa však takýchto zmien v DNA bunky nahromadí viac a ak navyše bunke prepožičiavajú nejaké „nadprirodzené" vlastnosti, môžu jej umožniť to, čo iné bunky ani zďaleka nedokážu. Neobmedzene sa deliť a množiť a tvoriť v ľudskom organizme masu, ktorú nazývame nádor, tumor, rakovina.
Okrem toho, pri obrovskom množstve delení, ktoré v rastúcom nádore neustále prebiehajú, je zvýšená šanca vzniku ďalších chýb. A prirodzený výber určí, že prežijú bunky, ktoré majú opäť nejakú ďalšiu výhodu pre prežitie a rast. Nádor tak postupom času získava na rôznorodosti. Masa ktorá pôvodne vznikla z jednej pobláznenej bunky je teraz zložená z viacerých populácií buniek a každá v DNA nesie mutácie iných génov a má iné vlastnosti.
Nádor je teda ochorenie, ktoré vzniká postupom času, hromadením mutácií. Tieto mutácie môžu vzniknúť v rôznych génoch a v rôznych bunkách a môžu pribúdať aj v priebehu vývoja samotného ochorenia. Aj preto je liečba často veľmi náročná.
Povedzme si ale viac o výhodách, ktoré môže nádorová bunka vďaka mutáciam oproti bežnej slušnej bunke nadobudnúť.
Nezávislosť na rastových faktoroch
Obyčajná bunka sa nikdy nedelí len tak sama od seba. Na to, aby sa rozhodla vstúpiť do mitózy (bunkového delenia), musí od svojho okolia dostať signál. Ten prichádza v podobe tzv. rastových faktorov, ktoré sa naviažu na receptor na bunkovej membráne, spustia komplikovanú kaskádu v cytoplazme bunky sprostredkovanú rôznymi proteínmi, ktorá vyvolá zmeny informujúce bunku: Áno, choď do toho, rozdeľ sa!
Nádorová bunka je však prefíkaná. Nasyntetizuje si toľko receptorov, že zachytí každý jeden rastový faktor, čo pláva okolo. Alebo si rastové faktory rovno vyrába sama. A tým sama seba neustále podporuje k deleniu.
Necitlivosť k signálom zastavujúcim bunkový cyklus
Normálna bunka je počas prechodu bunkovým cyklom neustále pod drobnohľadom. Prechádza niekoľkými kontrolnými bodmi, v ktorých sa preveruje, či je na delenie pripravená, či neobsahuje nejakú mutáciu atď. Ak neprejde kontrolou má smolu. Dostáva sa do tzv. G0 fázy, v ktorej zotrváva tak dlho, kým si svoj problém nejako nevyrieši alebo je priamo odsúdená na smrť apoptózou.
Nádorová bunka sa však dokáže cez kontroly nepozorovane prešmyknúť.
Blok apoptózy
Apoptóza je vám veľmi zaujímavý dej. Je to programovaná bunková smrť alebo bunková samovražda. Je to zánik bunky, ktorý je žiadaný. Bunka už splnila svoju úlohu a tak pekne tíško zanikne. Alebo si je vedomá toho, že je poškodená a pre dobro celku spustí špeciálnu kaskádu vedúcu k svojmu zániku.
Ale nádorovej bunke, tej je jedno, či je pokazená či nie, tá je voči signálom určujúcim jej smrť odolná.
Neobmedzený replikačný potenciál
Pri každom bunkovom delení sa časť genetickej informácie, ktorá je umiestnená „na konci" molekuly DNA neprepíše a teda nezdedí ďalšou generáciou buniek. Aby sme pri každom delení nestrácali cenné informácie, je naše chromozómy chránené nezmyselnou sekvenciou báz na svojom konci, ktorá je nazývaná teloméra a ktorá sa pri každom rozdelení o čosi skráti. Keď sa teloméra skráti na určitú kritickú dĺžku, je to pre bunku signál, že už sa ďalej deliť nebude a že ju čaká už len pokojné dožívanie.
Nádorová bunka však obsahuje špeciálny enzým telomerázu, ktorým si svoju teloméru dokáže neustále predlžovať a tým sa stáva prakticky nesmrteľnou.
Schopnosť angiogenézy
Keby si nádor nedokázal vytvoriť nové cievy, ktoré ho budú zásobovať kyslíkom a živinami, mohol by dorásť len do hmotnosti 1mg. Taká veľkosť tkaniva je totiž ešte schopná uživiť sa difúziou živín z okolia. Nedostatok kyslíku v rastúcom tumore vyvolá expresiu génov pre angiogénne faktory, ktoré stimulujú novotvorbu ciev.
Tvorba metastáz
Bunky sú naučené žiť jedna vedľa druhej. Držia sa ako za ruky pomocou bielkovín kadherínov a keď sa náhodou niektorá uvoľní z tejto väzby, je taká osamelá, že radšej spácha apoptózu.
Ale nádorová bunka, to je asociál! Tej je jedno, že stratila kontakt s okolitými bunkami, bude si plávať pokojne aj sama. To jej umožní šíriť sa krvou, lymfou alebo priamo tkanivami a vytvárať nové a nové vzdialené ložiská - metastázy.
A ďalšie...
Okrem toho sú nádorové bunky schopné vyhýbať sa imunitnému systému a majú veľmi nestabilný genóm, v ktorom sa ľahko hromadia ďalšie mutácie, ako som už spomínala na začiatku.
Ako to všetko zhrnúť? Rakovina je veľmi komplexné ochorenie, ktoré vzniká pôsobením vonkajších faktorov, genetických predispozícií a náhodných mutácií . Môže k nej viesť veľké množstvo rôznych zmien v DNA bunky, nejde teda o chorobu s jednou jasnou príčinou. Niektoré z faktorov, ktoré k nej vedú, bohužiaľ ovplyvniť nedokážeme. Iným sa vyhnúť vieme, najmä zdravým životným štýlom. Ďalšie, čo spraviť môžeme, je dbať viac na prevenciu. Čím skôr sa totiž rakovina odhalí, tým väčšia je šanca, že nádorová bunka ešte nie je až taká zvrhlá a nedokáže všetko to, čo som v tomto článku popisovala. A tým väčšia je aj šanca na úspešnú liečbu.
