Keď nemčina znie ako čínština

Autor: Martina Paulenová | 8.10.2014 o 20:14 | Karma článku: 9,56 | Prečítané:  1834x

Keď som sa ocitla na lekárskej izbe v spoločnosti mladých začínajúcich lekárov, občas som si pripadala, akoby som si pomýlila vlak a nevystúpila v Rakúsku ale kdesi v Číne. V spleti zo všetkých strán prúdiacich slov som nemčinu spoznávala neľahko. 

„Wie bitte? Ako prosím?“ Na túto otázku som si musela zvyknúť. Väčšinou bola čarovným prútikom, ktorý tú počudovania hodnú hatlaninu premenil na čistú zrozumiteľnú Hochdeutsch – spisovný nemecký jazyk, tak ako nás ho učia v škole.

Pravdaže, postupom času si začnete uvedomovať niektoré pravidlá. Tam, kde by ste vy povedali A, oni povedia O a polku slova ešte k tomu prehltnú. „Wos mochst du um oocht? Čo robíš o ôsmej?“ namiesto „Was machst du um acht?“  Namiesto „nicht“ povedia „nett“.  A ďalších milión zmien a zhltnutí, ktoré nevycvičenému uchu, hoci aj s poctivo naštudovanou nemčinou, pekne skomplikujú život.

Jeden doktor, Slovák, mi rozprával príbeh o tom, ako sem do Kremsu prišla prednášať pani profesorka z Nemecka. Po skončení prezentácie sa prihlásil jeden z miestnych lekárov a opýtal sa starostlivo premyslenú doplňujúcu otázku. Na čo prednášajúca: „Wie bitte?“ On svoju nejasnosť zopakoval, o dosť hlasnejšie.  No zmätená Nemka pokrútila hlavou. „Ja Vás počujem, ale nerozumiem ani slovo.“

Dialekt v oblasti Dolného Rakúska je veľmi výrazný a čo viac, nepoužívajú ho len starí zošúverení domáci v krojoch. Sprechujú ním úplne všetci. Či už ste na ulici alebo v nemocnici alebo v Bille pri pokladni. Či už pred vami stojí mladý švárny Florian alebo stará pani Hermine.

O to viac je príjemné, keď v tomto zhluku slov začujete, v danej chvíli tak veľmi uchu lahodiacu, slovenčinu. Pýtam sa dámy v úctyhodnom veku na históriu jej potiaží a ona sa so záujom pýta: „Woher kommen Sie? Odkiaľ pochádzate?“ Prezrádzam, že zo Slovenska. To by ste mali vidieť,  tú úprimnú radosť v jej očiach. „Tak to sa môžeme porozprávať v našom rodnom jazyku! Slovensko, veď tam som vyrastala!“ A odrazu sú z nás takmer najlepšie kamarátky. Rozpráva mi úlomky zo svojho neuveriteľného života, chváli moju nemčinu a opatrne zisťuje, či sa za ňou ešte zastavím. Zastavím a neraz. Vo chvíľach, keď sa cítim medzi všetkými tými nemecky hovoriacimi ľudkami akási stratená, vtedy sa náš spoločný jazyk stáva takým silným putom, že to, že ja mám dvadsaťdva a ona vyše deväťdesiat, nehrá žiadnu rolu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?