Okúzľujúci Amsterdam

Autor: Martina Paulenová | 18.7.2017 o 18:21 | Karma článku: 6,62 | Prečítané:  1016x

Spala som ako zabitá. Keď som sa zobudila, chvíľu som ostala zmätená, kde to vlastne som. O čo krajšie bolo moje ráno, keď som si uvedomila, že všade okolo mňa je Amsterdam a že mi začína dovolenka.

Ráno pri koláčiku ešte z domu a nevyhnutnej káve debatujeme. Otázka znie: Metro alebo bicykle? Rozhodovanie netrvá dlho, sme predsa v Holandsku a chceme ho spoznať čo najviac autenticky. O niekoľko minút už všetci štyria so širokými úsmevmi na tvári točíme pedálmi ako o dušu. Bývame na periférii, musíme sa premotať cez veľký park a okrajové štvrte až do centra. Vietor nám veje do vlasov a hlava sa nám prečisťuje od problémov a trápení všedných dní.  

Amsterdam je jedno veľké cykloimpérium. Ako sa dostávame do obytných štvrtí, spomedzi malebných, architektonicky jednotných domčekov sa k nám pridávajú ďalší a ďalší cyklisti vyrážajúci do práce, na nákupy alebo len tak na kávu do centra. Bicyklujú všetci. Mladí, starí, slečny v topánkach na opätkoch veselo štebotajú do mobilu a druhou rukou zručne točia kermanom, rodičia majú do svojich bicyklov zapriahnuté vozíky a v nich ratolesti tešiace sa do škôlky. Bicykel má absolútnu prednosť. Autá, ba dokonca aj električky poslušne zastavujú, keď sa blíži náš pelotón. Sem- tam nás zastaví semafor, no keď zasvieti zelená, všetci, čo sa za tú chvíľu stihli nahromadiť (a to je neraz aj 20 cyklistov), sa ako na pretekoch rozbehnú ďalej.

Ako sa blížime do centra, čoraz častejšie prechádzame po mostoch ozdobených pestrofarebnými kvetmi, pod nami kanály, po ktorých sa plavia výletné lode i motorové člny s veselými partiami. Niektorí sa fotia, iní spievajú, ženy, často v plavkách, vystavujú svoje krivky lúčom slnka aj pohľadom okoloidúcich.

Dostávame chuť na trošku kultúry. Nemohla by som si odpustiť návštevu galérie svojho obľúbeného maliara Vincenta van Gogha. Kedysi som o tomto svojskom ryšavom Holanďanovi čítala životopisnú knižku Smäd po živote a odvtedy naňho nedám dopustiť. Počas svojho života prešiel niekoľkými fázami, v ktorých sa jeho maliarsky štýl rapídne menil, no ani jeden obraz sa mu predať nepodarilo. Trpel psychiatrickou diagnózou a svoj život ukončil výstrelom do vlastnej hrude. Ktovie, čo by povedal, keby videl, koľko ľudí ochotne čaká v rade, aby mohli obdivovať jeho maľby.

Z Vincentovho múzea pokračujeme v našej jazde priamo do centra. Amsterdam má vraj jedno z najväčších historických centier v Európe. A naozaj, hoci podľa mapy ešte nie sme v srdci mesta, už tu máme čo obdivovať a každú chvíľu musíme zoskakovať z bicykla, aby sme mohli híkať a fotiť ďalší malebný kanál, krásnu stavbu alebo netradičný most. Asi bude jednoduchšie zaparkovať naše dopravné prostriedky a pokračovať pešo. Celý Amsterdam je vlastne jedno veľké parkovisko pre bicykle. Sú pozamykané na mostoch, pri lampách, stĺpoch, obchodoch aj krčmách. Čím je váš bicykel starší, ošúchanejší a obyčajnejší, tým lepšie, lebo ho môžete bez starostí odstaviť kdekoľvek potrebujete.

Naši chlapci sú nadšení zo svojráznych toaliet, ktoré nájdete roztrúsené po centre mesta. V minulosti sa vraj často stávalo, že podgurážení obyvatelia pri pokuse vymočiť sa do kanála skončili utopení v márnici a tak akýsi špekulant vymyslel túto kabínku, kde muž s plným mechúrom môže nikým nerušene a hlavne bezpečne vykonať svoju potrebu. Ale čo máme robiť my, ženy?

My sa zatiaľ vyberáme na tradičný trh, kde si môžeme kúpiť cibuľky tulipánov a ďalších kvetov, syry a iné suveníry.

Na námestiach je atmosféra ako kdesi v prímorskom letovisku. Je horúci letný deň, ľudia sedia na terasách, lížu zmrzlinu, ochutnávajú miestne špeciality.

Štrikujeme hore dole ulicami až sa ocitáme v krásnom prístave. Myslím, že toto je miesto, ktoré sa najčastejšie ocitá na pohľadniciach z Amsterdamu. Uzučké a až príliš krivé domčeky sa vynárajú priamo spod vodnej hladiny. Kedysi tu vraj platilo pravidlo, že dane sa platili podľa toho, akú šírku mala fasáda domu obrátená do ulice. Ľudia sa vynašli a začali stavať domy štíhle a vysoké. 

Slnko klesá k obzoru a v úzkych uličkách Amsterdamu nás stále viac opantáva chytľavá atmosféra. Sem-tam okolo nás prefrčí bicykel, po kanáloch sa plavia lodičky obvešané veselými usmiatymi tvárami. V baroch, kaviarniach a kontroverzných Coffeeshopoch posedávajú spokojní turisti. Rozmýšľam, či sú všetky tie úsmevy spôsobené ovzduším nasýteným vôňou marihuany alebo jednoducho okúzľujúcou dušou mesta.

Mnohé sa zmení, keď sa slnko celkom stratí z oblohy. Akoby tma prinášala ľuďom alibi, dodáva im pocit, že hriechy, ktoré nie sú vidieť, sú odpustené. Čo sa stane v Amsterdame, zostáva v Amsterdame. Hlavným centrom nerestí je Red Light District, kde ženy predvádzajú svoje telá a núkajú ich na predaj. Tak ako ženy v obchodných pasážach obzerajú oblečenie, tu sa chlapi kochajú polonahými ženami vo výkladoch, ktoré ich dráždivými pohybmi a pohľadmi lákajú ich do svojej izbietky. A veru, nejeden pán sa nechá presvedčiť.

Amsterdam. Nezameniteľný, malebný,  pulzujúci, voňavý, rozkvitnutý, na dvoch kolesách a na vode, šokujúci, hýriaci, podmanivý. Dostal sa mi pod kožu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ocenený psychológ o Rómoch: Ak sú v partii, je tam bašavel a robia

Keď má človek motyku v ruke, pomáha mu to vymotať sa z ťažkostí, hovorí psychológ Štefan Straka, ktorý učí Rómov ekologickému záhradníčeniu.

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Ján Vrbenský hovorí, že za holé časti môžu kalamity.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.


Už ste čítali?