Národný park Jasper – nekončiace vrchy a ľadovce

Autor: Martina Paulenová | 10.11.2017 o 16:34 | (upravené 14.11.2017 o 17:32) Karma článku: 8,37 | Prečítané:  2712x

Keď si na mape pozeráte Národný park Jasper, zarazí vás, že nájdete len jednu hlavnú cestu, jedno mesto a okrem toho všade vysoké nedostupné štíty. 

Nech zoomujete koľko zoomujete, iné známky zásahu ľudskej ruky v tejto oblasti nenájdete. Najprv som tomu ani nechcela veriť- veď je to územie s rozlohou ako štvrtina Slovenska. Hľadala som nejaké skryté dediny a príjazdové cesty, ale po niekoľkých neúspešných pokusoch som to vzdala.

Pôvodne sme si na národné parky vo východnej časti Britskej Kolumbie a v Alberte nechali len zopár dní. Až náhodné stretnutie s pani zo Slovenska nás prinútilo zmeniť naše plány. Boli sme práve na prechádzke k peknému vodopádu, keď sa nám v rodnom jazyku prihovorila oprotiidúca turistka. Zisťovala, čo všetko sme už videli a rozprávala nám, čo stihla zažiť ona. Keď hovorila o Jaspere, používala slová ako: ohromné, zimomriavky, dojatá, neuveriteľné. Jej rozprávanie na nás tak zapôsobilo, že sme sa rozhodli radikálne zmeniť plán a hneď v ten deň sa presunúť do tohto raja. Bolo už poobedie a nás čakalo takmer 300 kilometrov cesty.

Tak sa stalo, že sme k bránam národného parku dorazili až tesne po tom, ako slnko zapadlo za obzor. Dopravná značka nás upozorňovala, že najbližšia čerpacia stanica (a teda aj mesto Jasper) je ešte 100 km vzdialená. Bolo ešte dosť svetla, aby sme videli, že okolo nás sú obrovské zasnežené kopce, ale dosť veľká tma, aby nám pripadali ešte majestnátnejšie a tajomnejšie ako zrejme boli. Mali sme pocit, že sa rútime k štítom, ktorých svahy sú stopercentne kolmé a končia až v oblakoch. Teplota klesla nepríjemne nízko, až k nule.

Rešpekt a strach z neznámeho, z tej rozľahlosti a nedohľadnosti nás prinútili odbočiť do najbližšieho campu a počkať do rozvidnenia.

Nakoniec sme boli radi, že sme sa neukrátili o všetky tie výhľady cestovaním po tme. Za každou zákrutou nový pohľad, priamo z auta, taký, že za bežných okolností by ste boli ochotní za ním kráčať hoci aj celý deň.  A tie kopce, nepodobajú sa jeden na druhý, akoby každý vznikol úplne iným geomorfologickým mechanizmom.

Cestou do mesta Jasper prechádzame cez hranicu Britskej Kolumbie do Alberty a zrazu máme na hodinkách o hodinu viac. Ani nevieme ako a prešli sme cez časové pásmo.

Tesne pred mestom sa sčista jasna ocitáme v kolóne. Okolo cesty sa na rannú prechádzku vybral hrdý  sob polárny. Ľudia zastavujú a snažia sa spraviť mu čo najlepšiu fotku.

V turistickom centre zisťujeme, že väčšina štítov je pre turistov neprístupná. V národnom parku je niekoľko východiskových bodov, z ktorých sa dá po značkovaných trasách vyraziť na výhľadové miesta. Na samotné štíty turistické značky ani nevedú.

Vyberáme si výlet do Mount Edith Cavell area. Je to krátka túra v okolí ľadovcov na úpätí vrchu Mount Edith Cavell. Samotný výstup nie je náročný, najviac výškových metrov nastúpate v aute, cestou na parkovisko, ktoré je vo výške cca 2000 m.n.m. Kapacita parkoviska je obmedzená a preto je potrebné vypýtať si v informačnom stredisku bezplatné povolenie, najlepšie deň vopred.

Sme potešení kvalitou kanadských turistických trás. Na väčšine miest sú prehľadne značené a chodníky sú naozaj dobre upravené. Keď niekde číha nebezpečenstvo, ihneď ste naň upozornení formou tabuliek s varovaním, napríklad, že skaly sú šmykľavé, alebo že vám hrozí spadnutie do rokliny. Typické sú aj ceduľky s pripomenutím, že je zakázané kŕmiť divoké zvieratá, robiť si s nimi selfíčka alebo ich pridlho pozorovať.

Pri Mount Edith Cavell vedie náučný chodník, ktorý vysvetľuje, ako dlho sa môže príroda spamätávať z toho, keď šliapnete mimo vyznačený chodník. Keďže podmienky sú tu naozaj nehostinné, chudákovi pošliapanému machu môže trvať aj niekoľko rokov, kým opäť vyrastie do pôvodnej veľkosti.

Starostlivo kladiem krok za krokom a premýšľam, či budú podobné výhľady ako my môcť obdivovať aj naše vnúčatá.

Takúto rozľahlú divočinu len tak niečo nezničí. Iba ak by človek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ocenený psychológ o Rómoch: Ak sú v partii, je tam bašavel a robia

Keď má človek motyku v ruke, pomáha mu to vymotať sa z ťažkostí, hovorí psychológ Štefan Straka, ktorý učí Rómov ekologickému záhradníčeniu.

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Ján Vrbenský hovorí, že za holé časti môžu kalamity.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.


Už ste čítali?