Ako sme sa v Calgary nečakane ocitli vo vírivke

Autor: Martina Paulenová | 14.8.2018 o 19:44 | Karma článku: 3,30 | Prečítané:  1144x

Keď sa na to pozriem spätne, čo sa týka ubytovania, boli sme pri plánovaní svadobnej cesty dosť odvážni. Vedeli sme, že prvé dve noci strávime vo vopred zarezervovanom byte vo Vancouvri, no čo bude ďalej, nad tým visel otáznik.

Nemali sme presný itinerár. Vedeli sme, ktoré národné parky chceme vidieť a podľa toho sme naplánovali približnú trasu. No koľko času strávime na daných miestach sme netušili, takže bolo nemožné naplánovať, kde presne budeme prespávať. Do kufrov sme si preto zbalili aj stan a spacáky, aby sme v prípade núdze mohli stanovať.

No po príchode do Kanady, po prvej prechádzke tisícročným divokým lesom a stretnutí s medveďmi sme sa do stanovania akosi prestali hrnúť. Našťastie, v autopožičovni sme dostali iné auto ako sme mali objednané, dosť veľké na to, aby sme sa v ňom mohli väčšinu nocí pohodlne vyspať. Až keď nás začali bolieť chrbty, zatúžili sme po sprche a varenom jedle, začali sme sa obzerať po nejakom ubytovaní. Väčšinou to vychádzalo tak, že tri až štyri noci sme strávili v kufri auta a potom nás za odmenu čakala jedna noc v naozajstnej posteli.

Osvedčila sa nám stránka Airbnb, cez ktorú ľudia ponúkajú svoje obydlia na prenájom, často omnoho atraktívnejšie a za oveľa výhodnejšiu cenu ako na iných podobných portáloch. Na stránke vidíte mapu s ponúkanými možnosťami ubytovania a keď sa vám niečo zapáči, môžete majiteľovi poslať správu, väčšinou s promptnou odpoveďou. Po dohode s ním a platbe cez internet, je byt váš. Niekedy dostanete v správe kód od zámku, ktorým otvoríte dvere, inokedy vás majiteľ osobne privíta a odovzdá vám kľúče. Alebo, ako my v Calgary, bývate priamo v byte s majiteľom.

Po odchode z národného parku Banff sme sa na Calgary už veľmi tešili. Nie že by nás nelákalo ostať v horách ešte o čosi dlhšie. Boli sme však hladní, naozaj veľmi spotení, s mastnými vlasmi a smradľavým oblečením. Už nás to ťahalo do civilizácie, teda pravdu povediac, hlavne do sprchy.

Ubytovanie v Calgary sme si cez Airbnb zajednávali pár dní vopred. Izba v byte v mrakodrape s možnosťou bezplatného využívania spoločného najvyššieho poschodia, na ktorom sa nachádza sauna, vírivka s výhľadom na hory, posilňovňa a spoločná klubovňa. Cena bola, prihliadnuc k tomuto popisu, akási prinízka (25 eur za osobu a noc) a preto som nechcela mať veľké očakávania. Okrem toho, po toľkých dňoch prespávania v aute som sa tak tešila na posteľ a sprchu, že vírivku som k šťastiu vôbec nepotrebovala.

Majiteľ Tom nám napísal, že z práce prichádza až okolo šiestej, či nám nebude vadiť, ak nás ubytuje až potom. Keď už sme vydržali doteraz, pár hodín je ako nič. Aspoň nám zvýši čas na prvú prechádzku mestom.

Keď prichádzate do Calgary, dlho putujete cez akúsi prériu či buš, až kým zrazu nezbadáte mrakodrapy. Žiadne dedinky, ktoré by upozorňovali, že zanedlho vojdete do piateho najväčšieho mesta v Kanade. Proste doň rovno vhupnete.

Mesto sa nazýva aj mestom bielych golierov, čím sa myslia úradníci a bussinesmani, ktorých je tu naozaj neúrekom.  Hovorí sa o ňom aj ako o olympijskom meste, keďže sa tu v roku 1988 konali zimné olympijské hry alebo ako o bráne do Cannadian Rockies.

Príchodom do centra mesta je po dlhom pobyte v tichej prírode zrazu všetko inak. Namiesto tieňu stromov sa skrývame pod mrakodrapmi, namiesto chipmunkov a medveďov nás obiehajú uponáhľaní ľudia  v oblekoch.

Po prechádzke mestom sa konečne stretávame s Tomom. Už nás ani neprekvapuje, že je oblečený v obleku a čiernych lakovaných topánkach. Veselo na nás máva, zoskakujúc z bicykla. Cestou výťahom nám vysvetľuje, že v jeho byte budeme mať k dispozícii jednu vlastnú izbu a samozrejme kuchyňu a kúpeľňu, tie však zdieľame s ním. Potom už začne nezáväzný rozhovor, v ktorom zisťuje, odkiaľ sme, čo všetko sme počas cesty zažili a videli a kam ešte plánujeme ísť.

Po príchode do bytu vidíme, že fotky na internete neboli prehnané. Z okna máme prekrásny výhľad na panorámu mesta, na druhej strane, z balkóna, dovidíme až na hory, z ktorých sme práve prišli.

Na druhý deň ráno, keď Tom odíde do práce, sa vyberieme na povestné najvyššie poschodie. Najprv si posedíme v klubovni pozorujúc rušné ulice pod nami, potom si zacvičím v posilňovni.

A na koniec to najlepšie, vírivka. Keďže je pracovný deň, sme tu celkom sami. Užívame si výhľady, teplú vodu rozmaznávajúcu naše unavené telá a vravíme si, že lepší koniec nášho kanadského dobrodružstva sme si ani nemohli priať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.


Už ste čítali?