Mozaika spomienok z New Yorku

Autor: Martina Paulenová | 6.10.2018 o 17:47 | Karma článku: 6,13 | Prečítané:  2312x

Neuveriteľné, že to bolo už pred rokom, keď sme vrámci svadobnej cesty navštívili New York. Azda najslávnejšie mesto sveta, ktoré z médií dôverne poznáte skôr než doň vkročíte, o ktorom ťažko napísať niečo, čo nevyznie ako klišé.

Bezprostredne po výlete bolo pre mňa neľahké vybrať zo zmesi zážitkov tie najcennejšie. Až čas moje spomienky trošku vytriedil a upratal a tak vám ponúkam malú mozaiku.

Prvá spomienka

Prvé, na čo si z New Yorku spomínam, je ako sedíme v autobuse z letiska do centra. Šofér sa snaží preštrikovať na hlavnú cestu a zrejme aby celý proces urýchlil, neustále trúbi a vykrikuje. Nervák, vravíme si. To ešte netušíme, že takýto štýl jazdy je v New Yorku štandardom.

Postupne zisťujeme, ako to tu funguje. Cez križovatku prechádza prvý ten, kto najviac trúbi a nadáva. A cez prechod pre chodcov treba vykročiť v momente, keď sa k nemu dostanete. Červenú na semafore si netreba všímať. Ak sa vás nazbiera dostatočne veľa, autá, čo sa na vás rútia, stopercentne zastavia. Napokon, čo iné im zostáva.

Zážitok z hotela

Pri príchode na recepciu nášho hotela nám pani oznamuje, že majú voľné posledné dve izby. Jedna je v podkroví, nemá však okno. Druhá s oknom, no podľa jej slov je o čosi hlučnejšia. Izba bez okna sa mi zdá ako za trest a tak si vyberáme tú hlučnejšiu. Zisťujeme, že tá síce okno má, ale s výhľadom na, asi 20 metrov vzdialenú, vysokú betónovú stenu, omnoho vyššiu ako celý hotel, po vrchu ktorej vedie most. Celkom frekventovaný most, ako zanedlho zistíme. Premáva po ňom metro. Cez deň každé 2-3 minúty, v noci len raz za 15 minút. Pri každom prejazde sa celá izba roztrasie a ozve sa zvuk, akoby ste spali priamo na koľajniciach.

Po niekoľkých minútach pobytu na izbe nám je jasné, že v hoteli asi veľa času tráviť nebudeme. Smejeme sa nad absurdnosťou celej situácie a čudujeme sa, že má hotel na internete také dobré hodnotenia. Na druhej strane, pokiaľ nemáte rozpočet milionára alebo nechcete bývať v pochybnej štvrti kilometre od centra, nad faktom, že pri spánku potrebujete štuple do uší, ľahko privriete oči.

Nevidela som to už niekde?

New York je zobrazený v toľkých filmoch a seriáloch, že pocit, akoby ste tam už niekedy boli, vás sprevádza každým dňom. Žlté taxíky a autobusy, predavači hotdogov, všetky tie známe pamätihodnosti, domy s vonkajšími požiarnymi schodiskami, ulice obkolesené mrakodrapmi. Je to ako v tých filmoch, ale oveľa väčšie, hlučnejšie, rýchlejšie, uponáhľanejšie a farebnejšie.

Times Square- najdivokejšie miesto v New Yorku

Times Square je podľa mňa miesto, ktoré dokonale vystihuje celý New York. Neustále plávate v mase ľudí, každý sa niekam ponáhľa. Z každej strany sa ozýva trúbenie áut, hukot sirén, zvuky hudby. Budovy sú obvešané obrovskými reklamnými bilboardmi, ktoré svietia, blikajú a menia sa zo sekundy na sekundu. Keď na chvíľku zastanete a necháte sa tým všetkým unášať, pripadáte si ako v bzučiacom pestrofarebnom víre, ktorý nikdy, ani na sekundu, nezastavuje.

Aj tak je najcennejšia príroda

Najdrahšie byty v New Yorku sú vraj tie v blízkosti Central Parku. Udivujúce, ako veľmi chcú ľudia žiť v metropole, uprostred diania a nakoniec platia za to, aby boli v kontakte s prírodou.

Central Park je asi jedno z mála miest, kde v New Yorku nájdete ticho a pokoj. Je taký rozľahlý, že sa ľahko stratíte v zákutí, kde ste celkom sami. Alebo sa pridáte k väčšine, usadíte sa na deku na veľkých dokonalo pokosených trávnikoch, prípadne sa vydáte na plavbu loďkou po jednom z jazier.

Nič nie je nemožné

V New Yorku nič nie je nemožné. Kráčame si Central Parkom, rozprávame sa a kdesi z diaľky počujeme príjemnú hudbu. Aký šikovný pouličný hudobník, vravíme si, hrá samé dobré songy. Až neskôr natrafíme na obrovský stage a vidíme, že to veru nie sú žiadni pouliční muzikanti, ale skupina Green Day, ktorá má generálku pred večerným koncertom. Ľahneme si  do trávy a vychutnávame si neočakávaný bezplatný koncert.

Pozor, kam zabočíte

Vo veľkomestách ako New York platí, že stačí odbočiť do zlej uličky a koledujete si o naozajstný prúser. Už len keď sa k nejakej "zlej" štvrti priblížite, začnete tušiť, že nie je všetko v poriadku. Ako my v metre, ktoré svoju trasu končilo v Bronxe. Vystupovali sme pár zastávok odtiaľ. Ku koncu cesty začali nastupovať veľmi pochybne vyzerajúci ľudia a na obrazovke v našom vagóne sa inzeráty zmenili z reklám na klenotníctva a reštaurácie na heslá typu: Ste nezamestnaný? Prihláste sa na rekvalifikačný kurz a nájdite si prácu. Alebo: Dodržuje bezpečnosť pri pohlavnom styku a nechajte sa bezplatne otestovať na sexuálne prenosné choroby.

Sme ešte v Amerike?

Keď sme sa ocitli v China Town, bol to pre nás tak trochu kultúrny šok. Všade nezrozumiteľné čínske nápisy, neznáme vône, nedôveryhodne pôsobiace reštaurácie a obchody. Potrebovali sme si kúpiť niečo na večeru a tak sme vbehli do akýchsi čínskych potravín. Hneď pri vstupe nás ovalil neskutočný zápach. Mali tam oddelenie s morskými živočíchmi, ktoré lovili z veľkých kadí s vodou, zabíjali a predávali potešeným zákazníkom. Chobotnice, strašidelné ryby s desiatimi očami a iné čudné podmorské príšery. Rýchlo zobrať chlebík a preč odtiaľto!

Pozoruhodnosti Lower Manhattanu

Na Lower Manhattane sú koncentrované najvyššie a najmodernejšie výškové budovy. Do tejto štvrte nebudete potrebovať slnečné okuliare ani v najjasnejší deň. Medzi vysoké mrakodrapy sa slnko len tak nedostane a ulice sú takmer celý deň v tieni.

A takisto si nemusíte brať ani zrkadielko na úpravu frizúry. Tých je tu v gigantickej podobe neúrekom :).

Dotkol sa ma viac než som čakala

Hoci nie som žiadny sentimentálny človek, musím priznať, že pamätník obetiam 11.septembra sa ma naozaj silno dotkol. Stojí na mieste niekdajších pôdorysov dvojičiek. Po okrajoch sú vypísané mená všetkých obetí, spod nich vytekajú prúdy vody, ktoré stupňovito padajú do obrovskej tmavej diery, na ktorej dno nedovidíte. Pri pohľade na vodu miznúcu kdesi v hĺbke vás až zamrazí. Všetci tí ľudia odišli a nikto nevie kam.

Honba za dokonalou fotkou

Jeden večer vyšpekulujeme skvelý plán, že pôjdeme z Brooklyn Bridge pozorovať západ slnka nad Manhattanom. Krásny romantický večer na záver výletu. Nanešťastie, nie sme jediní s takýmto nápadom a príjemná prechádzka vo dvojici skončí tlačenicou a snahou uloviť si aspoň malý kúsok výhľadu pre seba.

Poznáte tie idylické fotky z Empire State Building, zo Sochy Slobody, či z Brokklyn Bridge, ktoré vaši kamaráti zdieľajú na Facebooku či Instagrame. Spokojné usmiate tváre, len oni a neuveriteľný výhľad. Ticho závidíte a dúfate, že raz tam budete stáť aj vy.

Lenže realita je často celkom iná. Tieto miesta chce vidieť každý, všetci túžia po dokonalej fotke. Fotke, na ktorej nie je vidno, že v skutočnosti ste na danom mieste mohli stráviť len pár sekúnd, lebo už v rade čakali ďalšie desiatky záujemcov. 

Ako by som to celé zhrnula?

Výlet v New Yorku bol ako ocitnúť sa na chvíľu v bombastickom americkom veľkofilme. A hoci ja osobne som nikdy nebola veľký new-yorko-fil, som veľmi rada, že som mala šancu ho zažiť. Ostala som fascinovaná tým obrovským tokom energie, neuveriteľnou rôznorodosťou, tempom, ktoré nepoľaví ani uprostred noci. Ale takisto som si potvrdila, aká som rada, že nežijem tam, ale v Žiline. Že môžem chodiť po poloprázdnom chodníku pešo do práce, počúvať štebot vtákov, sedieť v tichom parku na lavičke pod stromom a doma z okna pozorovať Malú Fatru.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.


Už ste čítali?