O protilátkach a (nielen) o ich funkcii v boji proti infekcii

Autor: Martina Paulenová | 21.11.2018 o 16:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  288x

Kľúčovou zbraňou, ktorou sa naše telo bráni proti infekcii, sú látky bielkovinovej povahy tvorené bunkami imunitného systému- protilátky alebo imunoglobulíny.

V minulom článku som písala o troch obranných líniach nášho tela- mechanických bariérach, nešpecifickej imunite a najdokonalejšej špecifickej imunite. Dnes si povieme viac o dôležitej zložke špecifického imunitného systému- o protilátkach.

Výrobu protilátok má na starosti poddruh B-lymfocytov- plazmatické bunky. Keď sa v krvi nájde B-lymfocyt s receptormi schopnými naviazať sa na práve útočiaceho nepriateľa (teda presnejšie na jednu jeho časť- antigén), začne sa tento B-lymfocyt okamžite deliť a tvoriť celú armádu plazmatických buniek, ktorých úlohou je práve tvorba protilátok.

Funkcie protilátok

Protilátky (imunoglobulíny) sú biekoviny schopné naviazať sa na antigén nachádzajúci sa na povrchu patogéna a dopomôcť k jeho zničeniu. Využívajú na to niekoľko špeciálnych manévrov.

Neutralizácia je jav, keď sa protilátka naviaže na antigén (napríklad molekulu, ktoré baktéria využíva na napádanie buniek organizmu) a vyradí ho z prevádzky. Predstaviť si to môžme ako putá nasadené nepriateľovi, ktoré mu znemožňujú útok na ďalších vojakov.

Pri opsonizácii naviazanie protilátok uľahčuje väzbu iných imunitných buniek (najmä fagocytov) na mikróba. Je to ako akési posolenie a pokorenenie nepriateľa, aby naň fagocyty- obrovskí požierači mali väčšiu chuť a jednoduchšie ho zožrali procesom fagocytózy.

Aglutinácia v preklade znamená zhlukovanie. Konkrétne ide o zhlukovanie mikróbov pomocou protilátok. Takéto veľké skupinky nepriateľov sú ľahkou potravou pre fagocyty.

Dôležitým dejom je komplementfixácia. Väzba protilátky na antigén v tomto prípade predstavuje spúšťací signál pre komplementový systém- skupinu bielkovín nachádzajúcich sa v krvi, ktoré po obdržaní signálu reagujú medzi sebou navzájom a v poslednom kroku narušia bunkovú membránu nepriateľa, čo vedie k jeho zániku.

Okrem toho, patogény označené protilátkami alebo bielkovinami komplementu sa ako potreté sekundovým lepidlom prilepujú na steny ciev, kde ich potom bez väčšej námahy pozbierajú hladné fagocyty. Tento jav nazývame imunitná adherencia.

Druhy protilátok

Aby to nebolo príliš jednoduché, každá plazmatická bunka dokáže tvoriť päť rôznych druhov imunoglobulínov, líšiacich sa vo svojej stavbe aj funkcii.

IgM imunoglobulíny sú protilátky, ktoré sa po napadnutí tela patogénom objavujú v krvi ako prvé, ich koncentrácia v krvi však rýchlo klesá. Ich prítomnosť v krvi teda svedčí o práve prebiehajúcej akútnej infekcii.

Naopak, kým sa začnú tvoriť IgG imunoglobulíny, trvá to určitú dobu. Ich prítomnosť v krvi je však už trvalá. Keď ich nájdeme, svedčí to o tom, že danú infekciu človek niekedy v minulosti prekonal.

IgA imunoglobulíny sú obsiahnuté v hlienoch na slizniciach, v pote, slzách aj v materskom mlieku. Patria k tzv. slizničnej imunite, ktorá likviduje baktérie a vírusy ešte pred tým, než vôbec vstúpia do organizmu.

Ďalšie dve triedy sú obvykle v krvi len vo veľmi malom množstve. IgE protilátky sú špecifické pre alergickú reakciu a boj s parazitmi. IgD imunoglobulíny sa nachádzajú na membráne B-lymfocytu, pomáhajú jeho diferenciácii (špecializácii) na plazmatické a pamäťové bunky.

Využitie v diagnostike a liečbe

Okrem toho, že protilátky prirodzene bojujú proti infekciám v našom tele, môžme ich využiť aj v diagnostike a liečbe.

Keď prekonávate infekciu a nie je jasné, aká baktéria alebo vírus ju spôsobil, môže vám doktor spraviť tzv. serologické odbery. Ide o testy, ktorými zisťujeme, či sú v krvi prítomné protilátky proti určitému patogénu a o ktorý druh imunoglobulínov ide. Tak napr. keď prekonávate zápal pľúc spôsobený baktériou Mycoplasma pneumoniae, v akútnej fáze infekcie (keď ešte kašlete a máte horúčku) budú vo vašej krvi zvýšené protilátky proti Mycoplasma pneumoniae triedy IgM. Po dlhšej dobe sa začnú objavovať IgG protilátky. Po prekonaní infekcie IgM protilátky klesnú do normy, avšak zvýšené IgG protilátky vám zostanú už po celý život. Svedčia o tom, že ste niekedy v priebehu života prekonali mykoplazmovú infekciu.

Pri podozrení na alergiu môžeme v diagnostike využiť protilátky triedy IgE. Tento druh imunoglobulínov býva pri alergických ochoreniach zvýšený. A to nie je všetko. Máme k dispozícii sady krvných testov, ktorými zisťujeme tzv. špecifické IgE, pátrame po IgE protilátkam proti najčastejším alergénom. Keď pacientovi zistíme zvýšenú hladinu špecifických IgE protilátok napr. proti peľu brezy, nemusíme už ďalej dumať nad príčinou jeho sennej nádchy a svrbiacich očí.

Imunoglobulíny využívame aj v liečbe, pri mnohých diagnózach, v rôznych indikáciach. Uvediem aspoň niekoľko príkladov ich použitia.

Často sa používa tzv. normálny ľudský imunoglobulín, ktorý je vlastne zmesou imunoglobulínov od veľkého množstva darcov krvnej plazmy. Keď zvážime, že každý z darcov počas života prekonal iné infekcie, kombináciou imunoglobulínov od veľkého počtu darcov získame zmes protilátok, schopných bojovať proti väčšine vyskytujúcich sa ochorení. Takéto prípravky podávame napríklad pacientom s poruchami imunity. U niektorých ide o poruchu vrodenú (teda od narodenia nie sú schopní tvoriť imunoglobulíny), u iných o poruchu získanú (napríklad u pacientov s AIDS, pri ktorom vírus HIV napáda práve imunitné bunky). Takíto pacienti sú ohrození tým, že ich aj banálna infekcia bude stáť život. Podanie imunoglobulínov môže pomôcť.

Inokedy používame monoklonálne protilátky. Pochádzajú z jedného klonu plazmatických buniek, sú teda schopné reagovať len na jeden konkrétny antigén. Využívajú sa napríklad v liečbe pri poštípaní jedovatým  hadom, keď svojím naviazaním zneutralizujú jed. Prevratným objavom bola možnosť laboratórne vytvoriť monoklonálne protilátky, ktoré sa špecificky viažu na nádorové bunky. Na takéto protilátky následne môžme naviazať toxiny alebo radioaktívne žiariče. Výsledkom je deštrukcia nádorových buniek s minimálnym poškodením okolitých zdravých tkanív. V tomto prípade hovoríme o tzv. biologickej liečbe.

Ako vidíte, protilátky sú pre fungovanie ľudského tela veľmi dôležité. Niekedy sa však môže stať, že naše "popletené" B- lymfocyty začnú vytvárať protilátky proti bunkám svojho vlastného tela- tzv. autoprotilátky. Vtedy hovoríme o autoimunitných ochoreniach. Napr. pri autoimunitnej tyreopatii sa v našom tele nachádzajú protilátky proti štruktúram štítnej žľazy a ničia ich. Prejaví sa to zníženou funkciou tohto orgánu a teda nedostatočnou tvorbou hormónov štítnej žľazy, človek sa začne cítiť unavený, zimomravý, priberá, má problémy so zápchou a menštruačným cyklom. Detekcia týchto autoprotilátok v krvi môže dopomôcť k správnemu stanoveniu diagnózy.

Na záver ešte malé zhrnutie. Protilátky sú látky bielkovinovej povahy tvorené druhom B-lymfocytov, plazmatickými bunkami. Sú dôležitým nástrojom špecifickej imunity a rôznymi mechanizmami napomáhajú likvidácii patogénov. Okrem prirodzenej funkcie v organizmu protilátky využívame v diagnostike aj liečbe, naopak vrásky nám robia pri tzv. autoimunitných ochoreniach.

(zdroje: Biologie- Neil A. Campbell, Jane B. Reece, Základy imunologie- Václav Hořejší, Jiřina Bartúňková, www.alphamedical.sk, www.wikiskripta.sk)        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kompromitujúce nahrávky už znervóznili viacerých

Niektoré nahrávky nie sú dodnes objasnené.

DOMOV

Kľúčová postava Gorily reportérom SME: Nemôžete sa pýtať

Malchárek je v akciovke so Siekelom.


Už ste čítali?