Otázky, o ktorých existencii a relevantnosti v živote matky, som dovtedy ani len netušila.
Po koľkých dňoch môžem ísť s malou von, keď je vonku zima a mráz? Ako často ju kúpať? Môže pupík pred odpadnutím smrdieť? Ako viem, či malá dosť spapala? Všetci riešia, že sa im deti na papanie budia príliš často, ale čo ak naša malá prespí celú noc a papať nechce? Keď sa vraví, že treba kojiť každé tri hodiny a celý proces kŕmenia trvá kľudne aj trištvrte hodinu, tie tri hodiny sa počítajú od začiatku či konca kojenia? Kedy môžeme začať príjmať návštevy? Po akom čase bdelosti treba začať uspávať? A čo ak uspávanie nefunguje a dieťa po dvoch hodinách neúspešných pokusov stále nespí, treba ho ešte nechať hore, či sa snažiť ďalej?
Veru, takéto veci nás na lekárskej fakulte nenaučili. Jediné šťastie, že existuje internet, rôzne múdre knihy, obvodný lekár a kopec ľudí ochotných dať dobrú radu. Človek si spraví malý prieskum a o chvíľu má v tom jasno. Ibažeby nie.
Lebo čo ak sú rady také rôzne, že po hodinke googlenia, máte z toho ešte väčší guláš ako na začiatku?
Takáto situácia sa mi stala, keď som začínala s kojením a riešila som, ako má vlastne vyzerať môj jedálniček, aby som malej Emke nespôsobila nechcenú bolesť bruška alebo alergickú reakciu. Emíline staré mamy, ktoré už obe po dvoch deťoch vychovali, mi hneď ochotne začali radiť.
„Nejedz citrusy, paradajky, papriku, strukoviny, nič slané ani korenené, nič čo má výraznú chuť, žiadne sladkosti a samozrejme nepi alkohol ani kávu,“ radila jedna.
„A ani šunky, údeniny a nič vyprážané,“ dodala druhá.
„Aha,“ zosmutnela som. „A čo mám teda jesť?“
Moja mama povzdychla. „Veru ten jedálniček je v začiatkoch kojenia dosť chudobný. Môžeš ryžu, cestoviny, mrkvičku, zemiačky. Neboj, keď si Emkine bruško privykne, postupne budeš jesť pestrejšie.“
„To neznie bohvieako,“ moja nálada bola stále šedivejšia.
„A hlavne, základom je piť veľa mlieka,“ prízvukovala mama. „Aby sa ti tvorilo dosť mliečka.“
Pravdu povediac, takáto diéta sa mi ktovieako nepozdávala a tak som sa rozhodla, preveriť ešte nejaké iné zdroje.
Vytiahla som múdru knižku od známeho odborníka na zdravý životný štýl dr. Bukovského, ktorý okrem iného napísal aj príručku o výchove dieťaťa. Písalo sa v nej o tom, že najdôležitejšie je mať počas kojenia pestrú stravu vrátane všetkých druhov ovocia, zeleniny a strukovín. Akékoľvek diétne opatrenia treba robiť, až keď sa u malého stravníka vyskytnú nežiadúce prejavy. Jediné, na čo si treba dávať pozor je, predstavte si, dľa vedomostí starých mám pre tvorbu materského mlieka nevyhnutné, kravské mlieko. Práve naň bývajú novorodenci najčastejšie alergickí.
Keď som skombinovala potraviny, ktoré zakazovali staré mamy s tými, ktoré nedoporučoval dr. Bukovský, vyšlo mi z toho, že nemám jesť asi radšej vôbec nič.
Skúsila som ešte pozrieť diskusie na slávnom Modrom koníkovi, ale po vráteni sa do offline sveta som sa cítila byť skôr ohlúpnutá ako poučená. Dočítala som sa, ako jedno bábo celú noc zúfalo plakalo, keď jeho mamina zjedla dva banány, iná pani bola presvedčená, že malé dostalo autizmus kvôli kyslej kapuste. Zúfalá a hladná som sedela na posteli a rozmýšľala, či vôbec existuje niečo, čo si môžem bez výčitok uvariť na večeru.
Postupne som zistila, že najrozumnejším prístupom je, nerobiť z výchovy príliš veľkú vedu a spoliehať sa najmä na sedliacky rozum. Veď napokon, práve fakt, že sa názory na rôzne témy týkajúce sa starostlivosti o dieťa tak veľmi líšia, je dôkazom toho, že žiadna jediná správna cesta neexistuje. Okrem toho, malý človek znesie veľa. Veď ako inak by toľko generácií detí pred nami úspešne prežilo rôzne výchovné experimenty svojich rodičov?