Áno, priznám sa, tento výskum som si práve vymyslela, takže sa ním rozhodne neoháňajte pred kamoškami na pieskovisku. Z vlastných skúseností ale viem, že moja citlivosť na zvuky, najmä vo chvíľach keď Emília spí, je naozaj neuveriteľná.
Bežný bezdetný človek si vôbec neuvedomuje, koľko hluku svojimi aktivitami vyprodukuje. Predstavme si modelovú situáciu. Emka po hodine uspávania tichučko nevinne spinká v postieľke. Čas ísť konečne do sprchy. Už len samotné zasvietenie svetla v kúpelni tak prenikavo klikne! K tomu sa pridá škrípanie nenaolejovanej kľučky na dverách a hukot vody dopadajúcej na dno vane. Zamykať sa už ani nezamykáme, lebo kľúč v zámku tak nepríjemne hrkoce. Ak si po osprchovaní nedbalo utrieme nohy, pri chôdzi po byte sa nám prilepujú o papuče, čo ohlušujúco plieska. Najbezpečnejšie je preto chodiť len v ponožkách a dostupovať na špičky. A nezabudnúť, v čase Emkinho spánku sa záchod zo zásady nesplachuje!
Ďalší zdroj hluku je kuchyňa. Ak si vymyslíme romantický večer pri pohári vína, riskujeme tým štrngotanie pohárov a hrkotanie riadu, keď v šuflíku pátrame po otváraku. A zákon schválnosti je, že čím tichšie sa snažíme byť, tým viac lomozu vytvoríme.
Najväčšou pascou ale je, ked sa unavení rozhodneme ľahnúť si do manželskej postele kúsok od Emkinej postieľky. Občas sa stane, že na našom matraci natrafíme na zabudnutú hrkálku alebo rachotiacu knižku. Vtedy nasleduje manéver odhlučneného presunu, bohužiaľ nie vždy úspešný. A všimli ste si, ako hlasno šuštia periny, keď sa nimi zakrývate?
Ešte viac hluku som spozorovala pri prechádzkach po vonku. Emuška tíško odpočíva v kočiariku, keď tu zrazu skupina škôlkarov. Ach, musia tie detiská tak vykrikovať práve keď okolo nich prechádzame? Alebo sa ocitneme priamo uprostred nečakaného stretnutia dvoch psov, vypočujeme si rozhorčený telefonát starého polohluchého pána, štartovanie pokazenej Felície či trúbenie vynervovaného cholerika. Našťastie, každým dňom získavam nové skúsenosti a postupne sa učím úspešne sa potencionálnym zdrojom hlasných zvukov vyhýbať. Napríklad, keď v diaľke vidím partiu veselých pubertiakov, okamžite odbočujem. Vyhýbam sa detským ihriskám, škôlkam, smetným košom na separáciu skla aj rušným križovatkám. Proste, skúsenosti robia majstra.
A keď sa náhodou ocitnem sama doma, neuveriteľne si užívam, že môžem slobodne trieskať, štrngotať a šušťať bez strachu, že niekoho zobudím.