Pritom stačí pobaliť zopár vecí, obliecť sa a nasadnúť do auta, tak načo zbytočne zhutňovať atmosféru?
Odkedy máme Emku, úplne presne chápem, prečo moja mama robievala z odchodu na dovolenku takú vedu. Odchod na dovolenku s malým dieťaťom totiž veda je.
Kým bez detí naozaj len pobalíte zopár vecí, oblečiete sa a nasadnete do auta, pričom celý proces trvá tak pätnásť minút, s malým dieťaťom odchádzací manéver vyžaduje starostlivé plánovanie a rozdelenie úloh a i tak stále nie je stopercentne isté, že sa vám vďaka tomu podarí vyhnúť nechcenému stresu.
Najlepšie je s prípravami začať ešte večer pred odchodom. Minútu po minúte si premietnuť denný režim svojho dieťaťa a čo najrealistickejšie, možno aj so štipkou pesimizmu zvážiť, v ktorých okamihoch bude vhodný čas na balenie vecí. Takisto kľúčové je naplánovať odchod z domu presne na moment blížiaceho sa spánku svojej ratolesti, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam počas cesty.
Samotný proces balenia sa takisto značne komplikuje. Do rodiny síce pribudol len jeden člen navyše, objemovo a hmotnostne priam zanedbateľný, to však neznamená, že aj jeho potrebná dovolenková výbava je rovnako malá a zanedbateľná.
Kým dospelák si chvalabohu do apartmánu vaňu ani záchod brať nemusí, u kojenca je situácia celkom iná. Do auta musíte nasúkať nočník, vaničku, autosedačku, kočík, nosič a v ideálnom prípade aj jedálenskú stoličku.
Čo sa týka oblečenia, ani tu nemôžte použiť dospelácku matematiku jedno tričko na deň. Je potrebné zohľadniť všetky neočakávané, ale pri malom dieťati relatívne pravdepodobné udalosti, akými sú ogrckanie, precikanie alebo prekakanie oblečenia a poistiť sa niekoľkými (desiatkami) šatstva do zásoby.
A ešte netreba zabudnúť, že kojenec sa v reštaurácii nenaobeduje, takže nezabudnite zbaliť domácu zeleninu, dojčenskú vodu, ponorný mixér a kompletnú sadu detského riadu na prípravu príkrmu.
Oukej, zoznam potrebných vecí máme napísaný, ale pozor, ani ich zhromažďovanie na jednu kopu nebude jednoduché. Bábätku totiž ťažko vysvetliť, že sa chystá dovolenka, že ho čaká kopec nezabudnuteľných zážitkov a že preto by mohlo byť také milé a ticho si sadkať do kúta, listovať v knižke a nechať rodičov robiť všetko, čo je treba. Bábätko nedokáže odolať tej postupne narastajúcej kope neuveriteľne zaujímavých vecí, nedokáže inak, len postupne ju preberať a roznášať nachystané veci kade-tade po byte.
Áno, existuje možnosť zavrieť dieťa do postieľky alebo pripútať do autosedačky. Lenže to nás potom čaká balenie nielen pod stresom časovým, ale aj za značných zvukových efektov, pripomínajúcich sirénu ohlasujúcu nukleárny útok.
A tak balíme s tým najväčším odhodlaním a trpezlivosťou. Už tušíme, že plánovaný čas odchodu nestíhame ani omylom a tušíme aj, že jediným dôsledkom nebude len skrátený čas strávený dovolenkovaním.
Keď Emka nejde spať v čase, v ktorom pravidelne spať chodieva a okrem toho vidí ako rodičia ako zmyslov zbavení - spotení a vystresovaní pobiehajú po byte a absolútne sa jej nevenujú, nedokáže inak ako spustiť nespokojný plač. Nad rodičmi visí ďalší bič, ďalší stresujúci faktor a oni pobiehajú ešte rýchlejšie a vystresovanejšie. Emkine zúfalstvo narastá a začarovaný kruh preddovolenkovej hystérie sa uzatvára.
Jediné, čo nám v tých chvíľach zostáva je zaťať zuby, prípadne použiť štuple do uší J, dobaliť posledné plienky a tých pár vecí, čo potrebujeme my – dospeláci a urýchlene presunúť nervóznu Emíliu do auta.
Pri troške šťastia ju zvuk motora za pár minút utíši a zaženie do dlhého pokojného spánku a nám zabezpečí dlhú pokojnú cestu.
Ibažeby nie.