Možno sa boja, že sú ich ruky, stvorené na ťažkú prácu, príliš hrubé na dotýkanie sa niečoho tak krehkého. Možno sa obávajú, že keď nie sú vyzbrojení materinským inštinktom ako ich žena, chýba im akési nutné know-how a preto je lepšie stiahnuť sa do úzadia a nič nepokaziť. A možno ich len paralyzuje všetka tá novoobjavená láska a zodpovednosť.
Každopádne, počula som príbehy o otcoch, ktorí nikdy neprebaľovali svoje dieťa, o otcoch, ktorí sa ho báli vziať do náručia, o otcoch, ktorí ho v živote nekŕmili ani s ním neboli osamote.
Náš tato je však iný. Už od prvých chvíľ bol plnohodnotným členom nášho rodičovského tímu. Učil sa paralelne so mnou a všetky činnosti s výnimkou dojčenia zvládol na jednotku. Dokáže všetko. Poobliekať Emku na prechádzku, okúpať ju, nakŕmiť a nebojí sa ani okakanej látkovej plienky, ktorú dokáže správne poskladať asi za tri sekundy.
Keď tato príde domov z práce, Emka sa v okamihu rozbehne smerom k dverám, nadšene výska a radostne búcha nožičkami o zem. Vie, že jeho príchod znamená blížiacu sa zábavu, huncúctva a smiech.
Mne zas náš tato bráni prepadnúť panike, keď mi práve do smiechu nie je. Na veci hľadí racionálne a s chladnou hlavou. Keď strácam nervy, dokáže ma s obrovskou istotou uistiť, že robíme všetko najlepšie ako vieme.
Náš tato často hovorí o psychohygiene. Keď sa na pár hodín vytratí, viem, že práve jej sa venuje, aby sa domov vrátil s plnou nádržou, pripravený byť opäť stopercentným otcom a manželom. Ale nehovorí len o psychohygiene svojej. Vie, že aj ja potrebujem občas vypnúť a prísť na iné myšlienky a preto ma každú chvíľu vyháňa von behať alebo niekam za kamoškami.
Minule sme takto boli posedieť s kolegyňami. Skvelo som sa bavila. Tato sa neozýval a tak som bola presvedčená, že všetko prebieha hladko. Aké bolo moje prekvapenie, keď som po príchode domov našla ukričanú Emku a spoteného chlapa. Vraj takto vyzeral takmer celý ich spoločný večer. Tato však nechcel, aby som sa zbytočne stresovala a pokazila si svoj vzácny voľný čas. A tak nevolal o pomoc, ale v tichosti bojoval sám.
Tak takýto je náš tato. Iného by sme nechceli.