Tajomné dievča z kúta

Autor: Martina Paulenová | 16.6.2020 o 16:57 | Karma článku: 3,38 | Prečítané:  807x

Spočiatku bolo všetko zmätené a nejasné. Spleť výrazných farieb a zvukov. To preto, že trvalo niekoľko týždňov, kým sa jej telo adaptovalo na podmienky v tomto novom svete.

Posledné dni jej zmysly precitli natoľko, že všetko okolo postupne začalo dávať zmysel. Zistila, že sú tu dvaja veľkí ľudia, ktorí sa starajú o jej bezpečie a ktorým môže dôverovať. V pravidelných cykloch jej dávajú najesť, starajú sa o jej čistotu a pohodlie, pomáhajú jej s presunmi, ktoré pre ňu ešte stále sú nezdolateľnou výzvou.

Postupne sa začala venovať prieskumu okolia.

Netrvalo dlho a spozorovala, že nie je jediným malým tvorom v okolí. Asi v polovici cesty medzi miestom vykonávania hygieny a stravovacou základňou zazrela drobné stvorenie.

Usúdila, že je v podobnej situácii ako ona, tiež väčšinou v náručí veľkých ľudí. Na prvý pohľad nevyzeralo veľmi priateľsky. Keď sa naň opatrne pozrela, v jeho očiach videla strach, ba niekedy až výraz nesúhlasu a odmietnutia vrcholiaci v neutíšiteľnom plači. Ani náznak priateľstva, ani stopa po úsmeve.

Zaujímavé bolo, že malé dievčatko stretávala vždy na tom istom mieste. Vždy v tom istom kúte, akoby ani netušilo, aký rozľahlý je ich svet.

Spočiatku ju jeho prítomnosť znervózňovala. Čo tu vlastne chce? Prečo mu kradne pozornosť dvoch veľkých ľudí? A prečo na ňu stále tak zazerá? Rozhodla sa do toho kúta radšej ani nehľadieť, dúfala, že tak na malé dievčatko zabudne.

A veru, na niekoľko týždňov aj pozabudla, že vo svete nie je sama. Postupne si zdokonaľovala svoje zmysly, učila sa špecifikám pohybu, venovala sa cvičeniam cibriacim myseľ.

Až jedného dňa dievčatko znova zbadala. Z diaľky, len tak tam ležalo na bruchu medzi niekoľkými drevenými farebnými predmetmi. 

V tej dobe už bola oveľa sebaistejšia, zvládala samostatné presuny aj na veľké vzdialenosti a svet okolo ju už len zriedka prekvapoval. Rozhodla sa nadviazať kontakt a suverénne sa usmiala.

Bola prekvapená, ako rýchlo malá neznáma zmenila svoj postoj. Emócia, ktorú videla na jej tvári bol jednoznačne priateľský úsmev. V ten deň si ich vymenili ešte niekoľko.

Veľmi rýchlo zistila, že spriateliť sa s dievčatkom z kúta bol dobrý ťah. Bol to spoločník, ktorý nikdy neodmietol pozvanie na zábavu.

Často spolu tancovali, krátili si čas smiešnym krivením tvárí a vyvádzali, aj keď veľkí ľudia práve neboli na blízku. Popravde, z tajomného dievčatka sa stal jediný tvor v tomto svete, ktorý tam pre ňu bol hocikedy to potrebovala.

A aj keď neskôr zistila, že sa celý čas dívala na samú seba, nerobilo jej to vrásky. Naďalej obdivovala peknú tvár dievčaťa v zrkadle a tešila sa z krásneho vzťahu, ktorý si sama so sebou vybudovala.

Veď čo je lepší základ pre lásku k ostatným ako pozitívny vzťah k sebe samému?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?