Posledné dni jej zmysly precitli natoľko, že všetko okolo postupne začalo dávať zmysel. Zistila, že sú tu dvaja veľkí ľudia, ktorí sa starajú o jej bezpečie a ktorým môže dôverovať. V pravidelných cykloch jej dávajú najesť, starajú sa o jej čistotu a pohodlie, pomáhajú jej s presunmi, ktoré pre ňu ešte stále sú nezdolateľnou výzvou.
Postupne sa začala venovať prieskumu okolia.
Netrvalo dlho a spozorovala, že nie je jediným malým tvorom v okolí. Asi v polovici cesty medzi miestom vykonávania hygieny a stravovacou základňou zazrela drobné stvorenie.
Usúdila, že je v podobnej situácii ako ona, tiež väčšinou v náručí veľkých ľudí. Na prvý pohľad nevyzeralo veľmi priateľsky. Keď sa naň opatrne pozrela, v jeho očiach videla strach, ba niekedy až výraz nesúhlasu a odmietnutia vrcholiaci v neutíšiteľnom plači. Ani náznak priateľstva, ani stopa po úsmeve.
Zaujímavé bolo, že malé dievčatko stretávala vždy na tom istom mieste. Vždy v tom istom kúte, akoby ani netušilo, aký rozľahlý je ich svet.
Spočiatku ju jeho prítomnosť znervózňovala. Čo tu vlastne chce? Prečo mu kradne pozornosť dvoch veľkých ľudí? A prečo na ňu stále tak zazerá? Rozhodla sa do toho kúta radšej ani nehľadieť, dúfala, že tak na malé dievčatko zabudne.
A veru, na niekoľko týždňov aj pozabudla, že vo svete nie je sama. Postupne si zdokonaľovala svoje zmysly, učila sa špecifikám pohybu, venovala sa cvičeniam cibriacim myseľ.
Až jedného dňa dievčatko znova zbadala. Z diaľky, len tak tam ležalo na bruchu medzi niekoľkými drevenými farebnými predmetmi.
V tej dobe už bola oveľa sebaistejšia, zvládala samostatné presuny aj na veľké vzdialenosti a svet okolo ju už len zriedka prekvapoval. Rozhodla sa nadviazať kontakt a suverénne sa usmiala.
Bola prekvapená, ako rýchlo malá neznáma zmenila svoj postoj. Emócia, ktorú videla na jej tvári bol jednoznačne priateľský úsmev. V ten deň si ich vymenili ešte niekoľko.
Veľmi rýchlo zistila, že spriateliť sa s dievčatkom z kúta bol dobrý ťah. Bol to spoločník, ktorý nikdy neodmietol pozvanie na zábavu.
Často spolu tancovali, krátili si čas smiešnym krivením tvárí a vyvádzali, aj keď veľkí ľudia práve neboli na blízku. Popravde, z tajomného dievčatka sa stal jediný tvor v tomto svete, ktorý tam pre ňu bol hocikedy to potrebovala.
A aj keď neskôr zistila, že sa celý čas dívala na samú seba, nerobilo jej to vrásky. Naďalej obdivovala peknú tvár dievčaťa v zrkadle a tešila sa z krásneho vzťahu, ktorý si sama so sebou vybudovala.
Veď čo je lepší základ pre lásku k ostatným ako pozitívny vzťah k sebe samému?
