Ožužľáva svojho spacieho kamaráta - bieleho látkového zajačika a neustále s ním o niečom horlivo diskutuje. Baba, tata, dada, občas nejaké zavýskanie.
Dnes sa mi naozaj nechce vstávať. Čo by som dala za takú bezdetnú nedeľu strávenú vyvaľovaním v posteli pokojne aj do deviatej. Tento budík sa však nedá vypnúť. Postupne sa veselé bľabotanie mení na nespokojné výkriky a ja viem, že mi neostáva nič iné, len vstať.
S privretými očami urobím čo treba, vypustím Emku hrať sa na koberec a pripravím si kávu a raňajky. Trošku sa preberiem, ale energie stále nemám na rozdávanie.
Po hodine a pol vystrájania Emka začína zívať - signál, že treba ísť opäť spinkať. Tento prvý spánok obvykle prebieha v kočíku na balkóne. Trošku ponatriasam, potlačím kočík tam a späť. Počkám, kým malá zatvorí oči a vtedy sa začína moja vzácna hodinka - voľný čas len a len pre mňa.
Keby som nemala deti, pravdepodobne by som dnešné ráno strávila dlhým leňošením, potom by som pomaly a váhavo začala rozmýšľať, či by som nemala robiť niečo produktívne, no kým by som sa k čomukoľvek odhodlala, bol by už dávno obed, pol dňa preč. Smutne by som usúdila, že už nič nestíham a zvyšok dňa sa trápila, čo všetko som dnes mohla robiť a nerobila.
Dieťa ale mám a tak som sa naučila každú voľnú minútu čo najefektívnejšie využiť. Dnes mi Paľko sľúbil, že počas spánku postráži Emku, aby som si mohla ísť zabehať. Takáto ponuka sa neodmieta, ani sa nad ňou nerozmýšľa. A keďže viem, že podobná šanca sa môže zopakovať pokojne až opäť o týždeň, únava-neúnava vyrážam.
Beh si užívam plnými dúškami. Vietor mi veje do vlasov, celé telo sa zohrieva, hlava čistí od všetkých negatívnych myšlienok. Viem, že mám obmedzený čas a tak nešetrím sily, bežím naplno a hoci je to len hodina, domov sa vraciam ako vymenený človek. Fyzicky unavená, no predsa plná nového elánu a energie.
V poslednej dobe som si uvedomila, ako rôzne sa dá hospodáriť s voľným časom. Kedysi som ho mala na mraky a aj tak sa často stávalo, že som takmer nič nestihla. A teraz naopak, počas toho jedného hodinového ranného spánku na balkóne dokážem divy. Poupratovať celý byt, nachystať trojchodové jedlo vrátane dezertu, prebehnúť jedenásť kilometrov, napísať jeden článok alebo si parádne zacvičiť.
Snažím sa sa využiť každú chvíľu, ktorú môžem venovať sama sebe a veciam, ktoré mi robia radosť. Možno to znie sebecky, ale viem, že pokiaľ som spokojná a oddýchnutá, odovzdávam toho Emke omnoho viac, ako keď sa utápam v nespokojnosti. A hoci je to naozaj často len jediná hodina, pre mňa má cenu zlata.
A preto aj vy, nehľadajte dôvody prečo sa niečo nedá stihnúť, jednoducho konajte. Aj za hodinu denne si môžete zmeniť život k lepšiemu.