Čo chýba šťastnej matke

Autor: Martina Paulenová | 6.10.2020 o 16:03 | Karma článku: 6,65 | Prečítané:  1549x

Aj keď milujem našu dcéru a život bez nej si neviem predstaviť, neznamená to, že by som na svoj „starý život“ už úplne zabudla a že nie sú momenty, keď by som ho aspoň na pár dní nechcela späť.

Chýba mi spánok, poriadny spánok bez vyrušenia, taký, čo začne a skončí vtedy keď chcem ja.

Chýba mi ranné víkendové leňošenie. Rána, keď za oknom prší a my zostaneme v perinách o čosi dlhšie a nikam sa neponáhľame. Chýbajú mi spoločné obedy, pri ktorých sa v pokoji rozprávame a nie sme rušení výkrikmi, kusaním do stehna a inými sabotérskymi akciami. Chýbajú mi romantické večery vo dvojici, pozeranie filmov a dlhé rozhovory až do noci.

Chýba mi nezávislosť. Možnosť opustiť dom kedy sa mi zachce, bez väčších príprav, len s kľúčmi, bez kočíka či nosiča. Chýbajú mi časy, keď aktivity ako nákup potravín, vyhodenie smetí či prevzatie balíka od kuriéra neboli logisticky a strategicky náročnými misiami.

Chýba mi možnosť byť aspoň chvíľu nezodpovedná. Vydať sa v daždi a zime na celodennú túru, nepripravená a zle oblečená. Po ceste preklínať svoju hlúposť a potom sa na tom celom smiať pri šálke horúceho kakaa na horskej chate. Niesť zodpovednosť len a len za seba.

Chýba mi možnosť byť sebecká. Naplánovať si deň presne podľa seba, rozmaznávať sa, zdokonaľovať  a oddychovať do sýtosti. Myslieť len a len na seba.

Chýba mi spontánnosť. Možnosť booknuť si lacnú letenku na internete a na druhý deň letieť na druhý koniec sveta. Alebo aspoň nečakane vybehnúť na pivo s kamarátmi či na nočnú túru do Malej Fatry.

Chýba mi cestovanie a zažívanie dobrodružstiev. Spoznávanie nových krajín, pozeranie západov slnka v horách, tandemové lety na paraglide, náročné behy na Minčol, bežkovanie či lyžovanie.

Chýba mi šport. Pravidelné behanie, turistika po krivoľakých chodníčkoch, cvičenie až do vyčerpania. Chýba mi moja kondícia a vyšportované ploché brucho J.

Chýba mi možnosť poriadne sa zabaviť. Stretnúť sa s kamarátkami, tancovať do rána a kľudne sa opiť hoci aj do nemoty. S vedomím, že ďalší deň to dospím.

Chýba mi stretávanie sa s ľuďmi. S ľuďmi so slovnou zásobou širšou ako baba, tata a mama a  zážitkami presahujúcimi okakané plienky a nespapané príkrmy. 

Našťastie pri výchove detí platí, že každá životná fáza  je len obdobie. Obdobie, ktoré po určitom čase prejde a život vás prekvapí niečím novým a nečakaným. Postupne, ako bude Emka  rásť, bude potrebovať stále menej fyzickej blízkosti a starostlivosti, bude ochotná zniesť omnoho viac dyskomfortu, nezodpovedných nápadov a dobrodružstiev a jej slovná zásoba a postrehy budú čoraz pestrejšie.

A som si takmer istá, že hoci teraz sa niekedy sťažujem na nedostatok osobného priestoru, v momente, keď  sa mi začne vzďaľovať, budem nostalgicky spomínať na toto krásne obdobie absolútnej blízkosti a závislosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.


Už ste čítali?