Odpadnuté hniezdo

Autor: Martina Paulenová | 16.9.2020 o 17:24 | Karma článku: 8,83 | Prečítané:  410x

O pol deviatej sme začuli podozrivý zvuk. „Čo to bolo?“ pýta sa môj muž, asi len rečnícky, lebo mu musí byť jasné, že netuším rovnako ako on.

Deti už predsa dlhšiu dobu spia, takže ako zdroj hluku sú vylúčené. Okrem toho, nedokážem posúdiť, či sa udalosť odohrala vnútri v byte alebo niekde na ulici. Po krátkom prieskume zistíme, že to bolo presne na rozmedzí, na okne. Našim belorítkam odpadlo hniezdo.

Neviem či spravil chybu projektant alebo priamo stavitelia, no lepivosť použitého blata očividne neustála ťarchu dobre živených vtákov a ich potomstva. Po jednom razantnejšom pristátí sa hniezdo zrútilo na parapetnú dosku, následne voľným pádom až na chodník pred panelákom a roztrieštilo sa na malé kúsky.

„A dočerta...!“ zanadáva môj manžel. Jedna malá belorítka nejakým zázrakom nespadla spolu s hniezdom a zostala sedieť na parapete. Tichučko, vystrašene sa krčí v rohu a malými čiernymi očkami pozerá okolo seba. Hoci je už relatívne veľká, lietať sa ešte nenaučila a tak je celkom ponechaná osudu.

„Čo spravíme?“ pozrie sa na mňa smutne Paľko.

Takisto nešťastne pokrčím plecami. „Už asi nič. To je príroda. Niektoré mladé proste neprežijú.“ Hoci som citlivá duša a malého vtáčika je mi naozaj ľúto, neverím, že mu ešte nejako dokážeme pomôcť.

Snažím sa na celé nešťastie čo najrýchlejšie zabudnúť, pustím sa do umývania riadu a okno obchádzam ako by tam ani nebolo. Paľo je ticho, sedí na gauči a niečo zaujato hľadá na internete. Sem- tam ustarostene pozrie k miestu, kde ešte pred pár minútami stálo hniezdo. Je mi jasné, že sa rozhodol nenechať to tak.

Začne prehrabávať skrine, potom vylezie na stoličku a nebezpečne balansuje na hrane okna.

„Čo chceš robiť?“ pýtam sa. „Dávaj si pozor! Nie že vypadneš z okna kvôli nejakému vtákovi...“

Hoci som už plánovala ísť do postele, pridržiavam ho za nohu, lebo celá táto akcia by mi aj tak nedovolila zaspať.

„Dočítal som sa, že v takýchto prípadoch treba vyhotoviť náhradné hniezdo zo škatule, uložiť tam belorítku a dúfať, že ju rodičia budú naďalej kŕmiť,“ dozviem sa.

Najprv je potrebné vytvoriť provizórne obydlie, potom malú belorítku odloviť do pripravenej škatule. Následne Paľko stenu očistí od zvyškov blata. V tej chvíli zrejme naši susedia jasajú, že sme sa konečne rozhodli hniezda zbaviť. Podľa toho, ako odhodlane s nimi ľudia bojujú, belorítky nie sú príliš obľúbené. Namiesto likvidácie sa však pre vtáčikov chystá nový apartmán.

Až keď je škatuľa s malým operencom bezpečne prilepená v rohu nášho okna, vyberieme sa do postele. Paľko plný nádeje, ja stále skeptická.

Na druhý deň záchranná akcia pokračuje. Ja som ešte v pyžame a môj muž už spoza žalúzií pozoruje, či staré belorítky pristávajú do nového hniezda. Vyzerá, že tušia, že ich potomok je vo vnútri, bez prestávky krúžia dookola, no nie a nie pristáť a nakŕmiť malého hladoša.

„Možno je tá diera primalá... Alebo cítia môj pach?“ špekuluje Paľo.

Opäť chvíľu googli a už volá s ochranárom, ktorý mu radí ako postupovať ďalej.

„Vraj mám skúsiť ten otvor ešte trošku upraviť a ak sa belorítky neobjavia, zastaví sa pre malého vtáčika on osobne a pokúsi sa ho umiestniť do nejakého iného hniezda. Vraj už ale z veľa hniezd  belorítky odleteli, tak bude treba vypátrať nejaké stále obývané.“

Pokračujem v bežnom chode dňa, varím, prebaľujem deti, upratujem. A Paľko sústredene upravuje škatuľu a pozoruje, ako na ňu reagujú okolo lietajúce vtáky. Po niekoľkých hodinách odhodlaného snaženia sa dočká. Do krabice vletí belorítka a malé vtáčatko nedočkavo prehltne prvú dávku potravy.

„Tak takýto pocit zadosťučinenia nezažívam často,“ povie Paľko a je vidno, že je naozaj úprimne šťastný, ba až dojatý. Zdá sa mi to, alebo rozmýšľa nad kariérou ochranára zvierat?

Pozriem sa na svojho manžela a som hrdá. Mohol zavrieť oči, presne ako som to chcela spraviť ja. Namiesto toho si zaumienil, že tento príbeh bude mať dobrý koniec a že nájde cestu ako sa k nemu dopracovať. A hoci stratil niekoľko hodín svojho času, zachránil jeden život. Život jedného malého vtáčika. No aj ten sa počíta, nemyslíte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.


Už ste čítali?