Kamarátka s deťmi
„Ahoj, no čo, akú ste mali noc?“
„Ale fajn, len trikrát sa mi zobudila. A aj to som ju len nakojila a hneď spala ďalej. Dokonca ráno pospala až do pol siedmej. A čo vy?“
„Joj, ani sa nepýtaj. Malej idú zuby, tak to bol horor. Kriky, vresky každú hodinu. Od pol piatej sme hore. A čo je horšie, ani papať mi nechce. O týždeň máme preventívku, určite zas málo pribrala.“
„A mlieka máš dosť?“
„Až moc, veď ráno strieka všade naokolo. Len keď ona sa pri papaní furt len rozčuľuje. A už sme aj príkrmy začali dávať, lenže jej nič nechutí. Ty čo dávaš?“
„Hm, no včera sme prvýkrát dávali cviklu. A haha, dnes bolo ružové hovienko.“
„Haha, no inak keď už sme pri kakaní, odkedy naša papá príkrmy, už to veru nevonia ako tá novorodenecká praženička. A aké je to husté.... Normálne také bobky!“
„Hej, hej, už je to také dospelácke. Ale na druhej strane, aspoň to nemá každú chvíľu zatečené cez pol chrbta...“
Kamarátka bez detí
„Ahoj, no čo, ako sa máš, čo nové?“
„Ale fajn, všetko po starom. Síce riadne stresy v práci, veď to poznáš, samé termíny, odovzdávačky, služobné cesty. Nechodím domov skôr ako o deviatej. A potom ešte do fitka, sem-tam nejaká párty, niekedy mám pocit, že už to fakt nedávam. Rozmýšľam o zmene oddelenia. A čo vy? Ako maličká? Už štvornožkuje?“
„Nie, nie, veď má ešte len tri mesiace.“
„Jáj, a to kedy začne? Hm, a ako na materskej? To musí byť aj nuda, nechýba ti robota?“
„Hm, no zatiaľ sa moc nenudím. Veď vieš, neustály kolotoč. Prebaľovanie, dojčenie, uspávanie...“
„Aha. Inak, ukazovala som ti už fotky z Bali? Bolo to úžasné, priezračná voda, krásna príroda, ako z katalógu. A neviem, či som ti spomínala, plánujeme výlet do Japonska. Takú spoznávačku. A potom v septembri ešte Madeira. Vy sa niekam chystáte na dovolenku?“
„Hm, možno do Tatier, možno na Oravu na chatu.“
„Aha. Tak aspoň niečo.“