reklama

Štvornožkovanie- nie a nie

Každé dieťa je iné. Deti medzi sebou netreba porovnávať. Doprajte deťom čas, oni najlepšie vedia, kedy a ako sa začať pohybovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Toto sú vety, ktoré neustále počúvam ohľadom psychomotorického vývoja v prvom roku života. Všetky kladú dôraz na to, že sa netreba nikam ponáhľať a že každé dieťa má svoje tempo. Takisto, že porovnávanie s rovesníkmi škodí.

Keď sa však stretnem s inými mamičkami, porovnávaniu sa nevyhneme. A hoci všetky súhlasia s vyššieuvedenými stanoviskami, aj tak im nedá nepochváliť sa tým, čo všetko ich potomok už dokáže.

 „Môj malý Miško je ako živé striebro, sedí už od piatich mesiacov a v siedmich sa začal stavať na nohy. Viem, že to nie je zdravé, ale keď on už nechce byť inak ako v stoji. Asi mu kúpime aj to chodítko.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A pritom by bola logickejšia veta typu: „Naša Lucinka je veľmi múdra. Pochopila, že príliš skorým sedením si bude ničiť chrbticu a tak, hoci má už deväť mesiacov, ešte stále nesedká.“ A ostatné maminy by mali uznanlivo pokyvkávať hlavami a chváliť jej šikovnosť.

Lenže ťažko sa chváli vecami, ktoré dieťa nerobí, jednoduchšie je zdôrazňovať, čo a ako skoro robiť začalo. A tak chtiac- nechtiac porovnávať začnete a prvý rok sa mení na preteky.

Naša Emília bola od narodenia spokojná a pokojná. Kým ostatné deti na podložke s veľkou razantnosťou a vysokou frekvenciou kopali nožičkami, ona takmer bez pohnutia ležala a sústredene sledovala hrazdičku nad sebou. Kým ostatné deti v polohe na brušku nadhadzovali panvu alebo robili lietadielko, ona pásla koníčky, opäť takmer bez pohnutia. A keď sa za začala plaziť, neznamenalo to, že by sa odvtedy bez prestania a bezcielne túlala bytom. Vždy si najprv rozmyslela, aký je vlastne cieľ jej pohybu a až potom zahájila akciu. A štvornožkovať? Ani za pána! Keď k tomu pridáme jej nesmelosť v cudzom prostredí, pri stretnutiach s rovesníkmi pôsobila dosť pasívne, až by ste sa začali obávať, či je s ňou všetko v poriadku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A hoci som bola takmer stopercentne presvedčená, že v poriadku je, keď už nad ňou a aj obvodný pediater zamračene krčil čelo a prepočítaval tabuľky psychomotorického vývoja, začala som sa báť, aby som niečo nezanedbala. Rozhodla som sa, že nastolíme tvrdý režim a tú našu Emku rozštvornožkujeme.

Postupne sme vyskúšali asi všetky možné žilinské centrá zamerané na cvičenie s detičkami. Naozaj ich bolo dosť, minimálne štyri. Myslím, že by som si mohla privyrobiť písaním recenzií. Cvičili sme na fitlopte, na zemi aj vo vzduchu. Cvičili sme s lektorkou, aj poctivo dvakrát denne doma. A aký bol výsledok? Emke sa celá táto tortúra tak veľmi nepáčila, že posilňovala presne opačné svaly, ako sme potrebovali, len aby sa z neobľúbeného cviku čo najskôr dostala. Namiesto posilňovania bruška sa silou chrbtových svalov vypínala ako luk, namiesto predkláňania sa zakláňala. Kým na začiatku som ju „štvornožkovacej polohy“ vedela aspoň dostať, po niekoľkých týždňov poctivého tréningu zosilnela natoľko, že som ju na kolienkach nedokázala hoci aj hrubou silou udržať ani pár sekúnd, hneď sa, hlasno protestujúc, hodila späť na bruško.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Blížil sa desiaty mesiac a dieťa sa stále plazilo. Rýchlo, efektívne, tak, že by sa od nej mohli učiť americkí vojaci. Ale štvornožkovať ani za svet. Vtedy som navštívila ďalšiu fyzioterapeutku a dostala som asi najmúdrejšiu radu zo všetkých. Radšej to s cvičením nepreháňať, Emi je úplne zdravá a jedného dňa štvornožkovať určite začne. Zobrala som si jej slová k srdcu a cvičenie sme výrazne obmedzili. A čuduj sa svete, po pár dňoch sa Emka začala stavať popri nábytku na nohy a asi v desať a pol mesiacoch konečne aj štvornožkovať.

A tak sa len potvrdili všetky tie múdre vety o tom, ako treba každému dieťaťu dopriať čas a neporovnávať ho s rovesníkmi. Vety, ktoré som vždy rozprávala rodičom svojich pacientov, len som na ne teraz trošku pozabudla. Raz darmo, nechať veci voľne plynúť a dôverovať prírode je niekedy náročnejšie, ako každý deň poctivo cvičiť.

Martina Paulenová

Martina Paulenová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  1 683x

Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík:  Veselo aj vážne o materstveZo životaNa zamyslenieZ medicínyNaše krásne SlovenskoBežeckéZ cestovania po sveteNajväčšia umelkyňa, prírodaZ rozprávania starých rodičovPutovanie po Nórsku - 2008Island 2010Alpy 2011Alpy 2012Alpy 2013Alpy 2015Wachau - Dolné RakúskoViedenské zápiskyZápadné pobrežie KanadyNezaradenéSúkromnéTuristika s deťmi

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu