reklama

Detský plač

Ako detská lekárka som plač počúvala v takých množstvách, že po čase splynul s bežným šumom pracovného dňa a ja som ho takmer nevnímala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Naučila som sa pri ňom písať prepúšťacie správy, nebrať si ho osobne pri stretnutiach s pacientmi a nenechať sa ním rušiť pri nepríjemných výkonoch vyžadujúcich sústredenie. Nezanechával vo mne žiadnu výraznejšiu emocionálnu odozvu, bola to jednoducho nevyhnutná súčasť môjho povolania.

Aké bolo moje prekvapenie, keď prvýkrát žalostne zaplakalo moje vlastné dieťa. Kým v robote by som sa naň s chladnou hlavou pozrela a racionálne zhodnotila, čo by mu mohlo pomôcť, teraz mi zovrelo srdce, začala som sa potiť, mozog akoby zostal kdesi za závojom a mojou jedinou prioritou sa stalo utíšiť ho. Predpoklad okolia, že „Budeš mať výhodu, lebo si zvyknutá na detský plač,“ sa hneď v prvých dňoch ukázal byť nepravdivý.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na moju obranu, nie som jediná matka, ktorá plač svojho potomka vníma ako duševné muky.

Kočíkujem s kamarátkou a jej dieťa začne plakať. Jedným okom sledujem ako sa bábätko rozčuľuje, krčí tvár, vystiera ruky a červenie v lícach. Jeho mrnkanie je také jemné, že mi celá situácia pripadá viac roztomilá ako vážna. Pokračujem v rozhovore, akoby sa nič nedialo. Naopak moja kamarátka zreteľne znervóznie, na moje otázky odpovedá s výraznou latenciou, prihovára sa bábätku, zvyšuje tempo chôdze aj frekvenciu natriasania. Plač ju zasiahol presne tam, kde bolo treba.

Keď vidím, aká je roztržitá, začínam rozumieť, prečo si ľudia lepia na autá nálepku Dieťa v aute. Myslela som si, že sa to robí kvôli tomu, aby vodiči, ktorí plánujú spôsobiť dopravnú nehodu, radšej nabúrali do auta bez detí. A to mi pripadalo ako riadna blbosť. Dnes však viem, že je to celkom naopak. Tá nálepka skôr hovorí - dávajte si na mňa pozor, mám v aute dieťa, ktoré plače ako o život a tak sa naozaj nedokážem sústrediť a jazdiť defenzívne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa sťažuje naše bábätko, robí to s nami matkami divy. Pri vymýšľaní spôsobov utíšenia zistíme, že sme oveľa kreatívnejšie než sme si mysleli. Pri ponáhľaní sa domov objavíme nepoznanú rýchlosť, pri nekonečnom nosení na rukách nečakanú silu. Strácame hanblivosť, mliečny bar zriadime pokojne aj v strede námestia. Naučíme sa spievať a viazať šatky, skúšame rôzne olejíčky či akupunktúru. Robíme všetko, len aby ten neznesiteľný zvuk prestal. Lebo ignorovať ho, to sa dá len veľmi ťažko.

A to je dobre. Viete si predstaviť, že by malé bábätká vôbec neplakali?

To by bola doma pohoda! Možno až taká, že by sme zabudli, že dieťa treba nakŕmiť, nevšimli by sme si pokakanú plienku a namiesto hrania s ním by sme sa pozabudli niekde na internete.

Martina Paulenová

Martina Paulenová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  1 683x

Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík:  Veselo aj vážne o materstveZo životaNa zamyslenieZ medicínyNaše krásne SlovenskoBežeckéZ cestovania po sveteNajväčšia umelkyňa, prírodaZ rozprávania starých rodičovPutovanie po Nórsku - 2008Island 2010Alpy 2011Alpy 2012Alpy 2013Alpy 2015Wachau - Dolné RakúskoViedenské zápiskyZápadné pobrežie KanadyNezaradenéSúkromnéTuristika s deťmi

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu