Neuveriteľné schopnosti našich detí

Autor: Martina Paulenová | 4.5.2021 o 16:07 | Karma článku: 7,38 | Prečítané:  410x

Fascinuje ma, čo všetko dokáže detský mozog v prvých mesiacoch života absorbovať. Z čistej nepopísanej knihy sa mení na katalóg zážitkov, vnemov a pozorovaní.

Z bezbranného novorodenca sa stáva malý človiečik s vlastnými postrehmi a predstavami.

Pri prechádzkach prírodou sa niekedy nechávam unášať fantáziou a skúšam sa na svet dívať z pohľadu niekoľkotýždňového bábätka. Čo keby toto bol môj prvý výlet pod holým nebom v živote?

Na čo by sa môj mozog sústredil ako na prvé?

Možno by to boli pocity týkajúce sa mojej bezprostrednej telesnej pohody. Tesné nohavice, príjemne hrejivý sveter, závan vetra na lícach, studený nos, slnko nútiace ma privierať viečka, narastajúci pocit hladu.

Alebo všetky tie výrazné farby okolo, žiarivomodrá obloha, svieža zelená tráva, mdlá sivočierna asfaltka vinúca sa pred nami.

Alebo by ma zaujali najmä zvuky? Šušťanie lístia, štebot vtákov, vzdialený hukot vrtuľníka prelietajúceho nad našimi hlavami, žblnkotanie lesného potoka.

Možno by som sa zamerala len na niekoľko malých konkrétnych detailov, hru svetla tvorenú tieňmi stromov, ktoré pri chôdzi míňame, tenkú nitku vytŕčajúcu z rukáva môjho svetra alebo stále sa zväčšujúcu siluetu kopca, ku ktorému sa približujeme.

Alebo by to všetko môj mozog dokázal absorbovať súčasne?

A ako by sa mi všetky tieto nové podnety ukladali do pamäti? Ako by sa triedili, keď sú nové úplne všetky? S čím by sa porovnávali, keď som ešte nič poriadne nezažila? Ako by sa pomenovávali, keď slová ešte nepoznám? Tvorili by postupne akúsi narastajúcu  knižnicu vedomostí  a dôležitých informácií, alebo by jednoducho splývali do veľkej chaotickej spleti, bez akéhokoľvek systému?

Moja fascinácia pramení  z toho, že som mala možnosť zažiť tú neuveriteľnú premenu, ktorú dieťa v ranom detstve prekoná. Ešte stále mám v živej pamäti tú bezbrannú bábiku neschopnú takmer ničoho a teraz predo mnou stojí malá slečna s veľkou osobnosťou, pomaly získavajúca presné predstavy o fungovaní sveta.

Viete si predstaviť ten osobnostný rozvoj, keby sme sa za jeden rok dokázali naučiť toľko, ako za ten svoj úplne prvý?               

A to si trúfam tvrdiť, že naše ratolesti aj tak v mnohom podceňujeme. Netreba sa čudovať. Také 16-mesačné batoľa na pohľad nepôsobí príliš múdro. Stále nám siaha sotva do polky stehien, stavbou tela omnoho viac pripomína čerstvo narodené bábätko ako dospeláka, namiesto vlasov má len niekoľkocentimetrové páperie. Jeho emočné prejavy sú často veľmi neprimerané a porozumieť jeho reči nie je vôbec jednoduché.

No verím, že 16-mesačné dieťa je omnoho múdrejšie než si myslíme. Teda aspoň naše dieťa je múdrejšie, ako som si myslela ja.

Hlavným dôvodom môjho omylu je, že Emke často nerozumiem. Slov síce už pozná neúrekom, dokonca sa hrá aj so skloňovaním, no tá výslovnosť a novotvary mi dávajú zabrať. Tak často sa mi snaží pochváliť niečím, na čo práve prišla a bohužiaľ nie vždy pochopím o čom rozpráva. No keď mám otvorené uši aj myseľ a rozlúštim význam jej slov, zisťujem, že naše malé dievčatko sa vyzná lepšie, než by som čakala.

Naše batoľa má presný prehľad, ako veci v našej domácnosti fungujú. Že po večeri si treba umyť zuby, vycikať sa, obliecť si pyžamo, zamávať rodičom a zaľahnúť do postieľky. Že keď vyťahujem dózu s kávou, bude nasledovať vrčanie kávovaru. Že muffiny sa bez zapnutej rúry neupečú. Alebo zvládnuť kompletný proces zapínania práčky.

Často podlieham mylnej predstave, že naše bábo nič nezvládne samo. Starostlivo ho kŕmim, obliekam, prenášam z miesta na miesto. O to viac sa čudujem, keď zistím, že také nesamostatné ani zďaleka nie je, že už si s prehľadom zvláda obliecť čiapku, vie kam patria nohavice aj plienka. A keď ho pošlem po konkrétnu vec do druhej izby, väčšinou ju úspešne donesie.

Naše batoľa má takisto prekvapivo dobrú orientáciu v priestore. Na prechádzkach vopred ohlasuje, že sa blížime k potoku, alebo že za najbližším domom natrafíme na psa. Pri radovej zástavbe vždy spomína, že v podobnom dome býva aj babka s dedom. A niekedy si pamätá aj veci, ktoré sme na danom mieste videli v minulosti. Napríklad, že na balkóne pred pár dňami teta vešala prádlo, alebo na konci dlhej záhrady pracoval bager.

Z času na čas sa mi zdá, že naša Emka hovorí úplné nezmysly. Minule napríklad vykrikovala slovo panda pri obchode s elektronikou. No potom väčšinou nejakú logiku v jej oznamoch nájdem. Spomeniem si, že pred pár mesiacmi sme v tom konkrétnom obchode naozaj videli roztomilú plyšovú pandu a odchádzali od nej len s obrovským plačom.

Ďalším dôvodom, prečo niektorým dcériným výrokom nerozumiem, je aj dospelácky nedostatok fantázie. To, že na danej stránke knižky údajného jeleňa nevidím, nemusí znamenať, že malá slečna nevie, čo je to jeleň. Stačí sa pozrieť trošku z iného pohľadu a zrazu  konáre stromu nakresleného v rohu naozaj jednoznačne pripomínajú jelenie parožie.

Čo je ale najpozoruhodnejšie, naše batoľa už svoje vedomosti a skúsenosti dokáže využiť aj na to, aby dosiahlo presne to, čo potrebuje. Vie, že zaručený spôsob ako nás ráno vyduriť z postele je zakričať, že potrebuje na nočník. Keď sa chce pritúliť, vykríkne, že sa niečoho veľmi bojí. A keď sa snaží odlákať ma od umývania riadu, začne otvárať šuflíky s nebezpečnými  kuchynskými potrebami.

Každý deň nastanú momenty, keď žasnem, čo všetko už náš drobec dokáže. Viem, nie sú to žiadne veľké ani nezvyčajné veci a nezainteresovaný človek si zrejme po prečítaní  tohto článku povie: Och, ďalšia matka, čo nekriticky obdivuje svoje dieťa.

Áno, obdivujem svoje dieťa, ale obdivujem aj všetky ostatné deti a ľudský organizmus ako taký. Možnosť sledovať vývoj človeka v priamom prenose je pre mňa ako neuveriteľný dokumentárny film a stále sa nestíham čudovať, čoho všetkého je náš ľudský mozog schopný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikloš: Matovičova reforma? Ďalší konflikt, výsledok žiadny

Bývalý minister financií tvrdí, že takto sa to nerobí.

Stĺpček Jakuba Fila

Čím dlhšie bude Matovič páchať škody, tým ťažšie ich bude zahojiť

Štát by mal komunikovať zrozumiteľne.


Už ste čítali?