Venované smetiarom

Autor: Martina Paulenová | 11.5.2021 o 16:29 | Karma článku: 9,86 | Prečítané:  541x

Odkedy som matkou na materskej dovolenke, začala som lepšie chápať význam slova rutina. Spozorovať odchýlku medzi priebehom jednotlivých dní niekedy naozaj nie je jednoduché. 

Niežeby mi rutina vadila. Život s malým dieťaťom v mnohom uľahčuje. Dieťaťu očividne opakujúce sa a predvídateľné javy robia dobre. Je spokojné, keď vie, čo a kedy sa stane. Kedy bude obed, kedy kúpanie a kedy ho uložia do postieľky. Teší sa, keď vie, aký obrázok bude nasledovať na ďalšej stránke knižky, akým slovom skončí riekanka, alebo že zvuk štrngotajúcich kľúčov veští príchod tatina z práce.

Akákoľvek výhybka z monotónnosti a všednosti bežných dní dieťa väčšinou vykoľají, čo znamená viac kriku a plaču a teda aj viac stresu pre rodiča.

Niekedy rutinu narušíme dobrovoľne. Povieme si, nebudeme predsa ako tí ostatní nudní a trápni rodičia, čo kvôli narodeniu dieťaťa úplne prestanú žiť, nikam nechodia a s nikým sa nestretávajú. My sme iní, my zvládneme dobrodružstvo aj s kojencom. Nejaké dieťa nás predsa nebude obmedzovať. Jednoducho nebude mať na výber, vezmeme ho so sebou hoci aj na Kriváň a ono to bude musieť zvládnuť a prežiť. A tak sa chováme trošku ako trucujúci tínedžeri. Akoby sme zabudli, že máme doma bábätko, vydáme sa na nejakú miniexpedíciu skoro ako za slobodných čias. Pravda je, že áno, dieťa väčšinou takýto rodičovský úlet prežije. Na druhej strane však opakovane, hlasno a jednoznačne vyjadrí svoj názor, že ono by radšej doma stavalo veže z kociek a že ten vietor, čo mu fúka do nosa, je už naozaj dosť cez čiaru. Dobrodružstvo sa razom mení na stresujúci boj o zachovanie duševného zdravia a snahu o urýchlený návrat domov, do bežného nudného a tichého života.

Inokedy sa rutina naruší zásahom zhora. Dieťaťu začnú rásť zúbky alebo ochorie. Vtedy bežne fungujúce metódy zábavy nefungujú, akýkoľvek režim sa rozpadá a tesného kontaktu s maminou je neustále primálo. Jediné, po čom v takých chvíľach túžim je, aby už nepríjemné obdobie prehrmelo a my sme sa mohli vrátiť do starej dobrej rutiny.

Veru, rutina vôbec nie je zlá, najmä keď domácnosť zdieľate s malým dieťaťom. Znamená, že veci plynú tak ako majú a že môžete aspoň na chvíľu uveriť tomu, že máte rodičovstvo pevne v rukách.

Na rutinu si však treba zvyknúť. A to nie je jednoduché. Musíte sa zmieriť sa s tým, že hlavnou misiou dňa je poobedný nákup papriky a banánov v lokálnych potravinách, najväčším dobrodružstvom zvládnutie príchodu kuriéra s balíkom a zaslúženým dlho očakávaným oddychom preventívna prehliadka u zubára, počas ktorej môžete prenechať starostlivosť o dieťa manželovi.

Drobnými highlightmi dňa sa tak stávajú udalosti, pre bežných ľudí pravdepodobne celkom nezaujímavé. Napríklad príchod smetiarov.

Začína to vrčaním o dosť prehlušujúcim bežný ruch ulice a pípaním parkovacích senzorov. Vtedy sa naša bežná denná rutina zastaví, Emke zažiaria oči a my bez váhania putujeme k oknu. Vyložím malú na parapetu a so záujmom sledujeme.

Odkedy som na materskej, zistila som o smetiaroch nejednu zaujímavosť. Napríklad, že k nám pred panelák chodia každý deň okrem nedele, niekedy dokonca aj dvakrát. Každé smetiarske auto má totiž na starosti iný druh odpadu. Po Vianociach dokonca prišlo jedno auto výlučne pre vianočné stromčeky! Takisto som objavila, že na streche smetiarskeho auta je obrovská fotografia ženy ležiacej na rozkvitnutej lúke. Riadna idylka.

Príchod smetiarov je pre môj mozog príjemným rozptýlením. Občas nechám svoje myšlienky rozutekať priďaleko. Prichytím sa pri uvažovaní, ako asi taký bežný smetiarsky deň prebieha. O čom sa po ceste rozprávajú, či zvyknú mať po všetkom tom presúvaní ťažkých smetiakov svalovicu, či smetiarom túžili byť úplne od mala, či sa šofér a „naskakovači“ vo svojich úlohách striedajú  a do akej rýchlosti sú vlastne schopní udržať sa na naskakovacej plošinke.

Jedno však viem naisto. Starostlivosť o smetiaky pred našimi panelákmi nie je ich jediným prínosom pre spoločnosť. Majú aj ďalšie poslanie, o ktorom zrejme ani oni sami nevedia.  Ani ja som o ňom nevedela, až kým mi jedného dňa na chvíľu neuletela pozornosť od ich usilovnej práce a zrak mi zo smetiarskeho auta neskĺzol na náprotivný panelák.

Čuduj sa svete, Emka nebola jediné dieťa sledujúce práve prebiehajúce divadlo. Hneď v niekoľkých oknách som zazrela strapaté vlásky, pár rozžiarených očí a nos prilepený na sklo. Keď sa smetiarske auto opäť stratilo za zákrutou, videla som ako deti postupne zliezajú z parapetných dosiek a miznú vo svojich detských izbách. 

Veru, ktovie koľkým deťom smetiari popri svojich potulkách svetom vyčarujú krajší deň...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stíhanie bolo nezákonné, exšéfovi NAKA Zurianovi zrušili obvinenie

Bol obvinený zo zneužívania právomoci a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti.


Už ste čítali?