Keď som bola o čosi staršia, ocitla som sa vedľa milujúceho muža, ktorý spĺňal deväťdesiat percent mojich tajných snov. No i tak občas z mojich úst pod vplyvom akejsi iracionálnej nespokojnosti vylietali ostré výčitky, útočiace na zdanlivý nedostatok prejavovanej pozornosti a lásky. Ako to, že sú pre môjho muža chvíle bezo mňa rovnako dôležité ako tie so mnou?
O ďalších pár rokov neskôr som sa stala matkou a moje srdce sa zaplnilo dovtedy nepoznanou láskou. Získala som to, po čom som kedysi nekriticky túžila - absolútne oddaného človiečika túžiaceho po neustálej blízkosti.
Prejavmi lásky som každodenne zahŕňaná v takých množstvách, až mám občas pocit, že ma úplne zavalia. To malé stvorenie by som mnou najradšej bolo od rána do večera, bez jedinej prestávky. S radosťou ma obdarováva úsmevmi, objatiami a bozkami a keď sa podvolím, pradie ako také malé mačiatko.
Ale keď sa nebodaj opovážim na pár metrov či minút vzdialiť, to malé mača sa razom mení na nespokojného leva. Je ako citlivý senzor. Stačí opustiť miestnosť a okamžite začne pátracia misia. Kde som išla? S kým? Čo tam robím? A kedy sa vrátim? Keď je to možné, okamžite sa vydá za mnou. Nehľadí na hranice miestností ani na etiketu, pokojne ma prenasleduje aj na záchod.
Áno, často sa správa tak trochu ako prehnane žiarlivý a majetnícky chlap. Minule sa ku mne odvážil pritúliť môj manžel a teda jej vlastný tato a už bol oheň na streche. Nič to, budeme sa s mužom stretávať po večeroch na tajnáča ako kedysi za pubertiackych čias. Horšie to bude s mladším súrodencom, ten sa asi len tak na dobré slovo zo scény nestiahne.
Našťastie Emkina láska je taká bezhraničná, že sa na mňa nedokáže hnevať pridlho. Odpustí mi že som namiesto hrania s ňou musela umývať riad, alebo že som ju na pár neznesiteľných chvíľ opustila kvôli cikaniu. A keď po dlhých troch minútach opäť stretneme, teší sa akoby sme sa nevideli pol roka.
Rodičovstvo je naozaj intenzívnym zážitkom. Je s ním spojené také množstvo emócií, až to z času na čas človeka celkom ochromí. A hoci ma každý úsmev, objatie, či nadšené zvolanie slova mama napĺňa obrovskou energiou a láskou, občas mám chuť schovať sa niekde, kde ma nikto nenájde a aspoň na pár minút byť celkom sama.
Zisťujem, že chvíle osamote sú predsa len rovnako dôležité ako chvíle spoločné. Akoby som počas nich trošku poupratovala priestor v duši a pripravila ju na ďalšie príjmanie a odovzdávanie lásky.
Táto chvíľa nemusí byť dlhá. Stačí moment a to, od čoho som si potrebovala vydýchnuť, mi začína chýbať. Uvedomím si, ako rýchlo plynie čas, ako mi okamih za okamihom uteká pomedzi prsty. Vydesím sa pri predstave, že moja malá dcérenka raz vyrastie a naše každodenné láskanie sa stane len ďalšou z mojich spomienok.
Zrazu netúžim po ničom inom, len pritúliť sa k nej a nepustiť ju až kým sa nevymaní z môjho objatia a neodíde sama.
